číslo 1,  ročník 21, január 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Boh zázrakov
Učím sa modliť s detskou vierou
príbeh diakona Steva Greca, zapísal Jim Graves


 

Písanie mojej seminárnej práce sa zmenilo na akúsi osobnú križiacku výpravu proti kresťanskej viere. Chcel som svojmu univerzitnému profesorovi dokázať, že vzkriesenie Ježiša Krista sa nikdy nestalo. No keď som sa pohrúžil do skúmania tejto témy, začal som si klásť otázku, ako sa správa o poprave nejakého židovského učiteľa mohla rozšíriť po celom svete a ako mohlo dodnes pretrvať náboženstvo, ktoré sa objavilo pred dvetisíc rokmi v Palestíne. Aj mnohí iní ľudia predsa tvrdili, že to oni sú prisľúbenými mesiášmi, ale s Ježišom to dopadlo inak. Prečo?
Táto otázka vo mne vrela. Ako som túto tému študoval a uvažoval o nej, nadobudol som presvedčenie, že Ježišovo vzkriesenie sa naozaj muselo stať. A preto Ježiš musí byť Boh! Seminárna práca, ktorá mala zadupať moju vieru, ju napokon roznietila.
To sa stalo už pred polstoročím – tesne predtým, ako som si vzal svoju manželku Mary Anne. Dnes spoločne pomáhame druhým spoznať Kristovu lásku. Pevne veríme v to, že moc Ducha Svätého môže pretvárať život ľudí a uzdravovať ich. Pán nám udelil mnohé uzdravenia – či už po modlitbe, alebo i celkom nečakane. A všetko sa to začalo tým mojím „uzdravením“ na univerzite. To ďalšie prišlo počas prvých rokov nášho manželstva.

Pôst kvôli odpovedi
Na začiatku sme boli veľmi šťastní. Mary Ann konvertovala na katolícku vieru a obaja sme sa začali aktívne zapájať do života v našej farnosti. Mne sa medzitým darilo rýchlo postupovať po kariérnom rebríčku v jednej farmaceutickej spoločnosti. Jedného dňa ma môj šéf požiadal, aby som prijal nové miesto. Museli sme sa však kvôli tomu presťahovať z Kalifornie do Connecticutu, ďaleko od našej rodiny i priateľov. Keďže sme mali tri deti a ja som bol stále kdesi na cestách, Mary Anne s tým nesúhlasila. Veľa sme sa pre to hádali a naše manželstvo tým trpelo. Pravdupovediac, v tom období sa pre mňa práca stala tou najdôležitejšou vecou v živote a stratil som zo zreteľa potreby svojej manželky i našich detí. V našej domácnosti bolo stále čoraz dusnejšie a nepríjemnejšie. Začal som uvažovať nad rozvodom.
V tom čase Mary Anne túžila hlavne vrátiť sa naspäť domov do Kalifornie. Raz, počas šoférovania v aute, sa modlila za túto situáciu a počula, ako jej Boh hovorí: „Mary Anne, chcem, aby si sa trochu postila. Ja ti ukážem svoju vôľu a budeš prežívať pokoj.“ Odvtedy sa postila od cukru a prosila Boha, aby nám dal odpoveď na naše manželské ťažkosti.
Postila sa mesiac. Potom ďalší. Potom ďalší. A vtedy môj šéf rozhodol, že ma presunú naspäť do Kalifornie. Mary Anne pripisovala toto rozhodnutie modlitbe a pôstu a ďakovala Bohu za jeho vernosť. Vrátili sme sa k svojej rodine a priateľom, ktorí nás podporovali. Navzájom sme si odpustili. Pracovali sme aj ďalej na náprave nášho manželstva a Boh ho napokon celkom uzdravil.

Dať Bohu ešte viac
Boh však toho chcel vykonať v našom živote ešte viac. Po tom, čo sme sa presťahovali, zúčastnili sme sa na jednej charizmatickej konferencii. V istom okamihu, keď som kráčal cez prednáškovú sálu, som začul pieseň Pane, ty si blízko a uvidel som sám seba s utrápenými a chorými ľuďmi. Videl som seba, aktívne zapojeného do evanjelizácie. Po prvý raz som začal uvažovať nad tým, či ma Boh nepozýva stať sa niečím iným než riadiacim pracovníkom vo firme. Akoby mi hovoril: „Takto ťa vidím ja.“ Tento krátky, no mocný zážitok mi pomohol byť otvorenejší ďalšej zmene.
Neskôr som sa s jedným kolegom pustil do rozhovoru o viere. Hĺbka jeho viery a jeho zápal pre Boha ma uchvátili. Povedal mi, že svoju vieru takto prežíva preto, lebo celé svoje srdce i vôľu odovzdal Bohu. Cestou domov z tohto pracovného stretnutia som začal premýšľať nad tým, či aj mňa Boh nevolá urobiť to isté. Doma nikoho nebolo, a tak som zašiel do spálne a vrúcne som sa modlil: „Pane, dávam ti celý svoj život.“
Potom sa začali meniť mnohé moje ciele a túžby. Bol som hladný po Božom slove, a tak som oprášil našu rodinnú Bibliu a začal som si ju po prvý raz čítať. Myslím tým naozaj čítať. Čítal som ju niekedy šesť až osem hodín denne a potom som sa o tom, čo som sa dočítal, rozprával s Mary Anne či s kýmkoľvek, kto bol ochotný počúvať. Aj Mary Anne rástla vo viere a každý deň venovala čas modlitbe a čítaniu Svätého písma. Zdalo sa, že po tom, čo Boh uzdravil naše manželstvo, nás teraz začal pozývať hlbšie ho spoznať. Vďaka tomu sme sa potom mohli podeliť so svojou vierou s druhými a priniesť im tiež jeho láskavý a uzdravujúci dotyk.

Detská viera
Ako naša viera rástla a prehlbovala sa, spolu s Mary Anne sme začali čítať o mnohých zázrakoch, ktoré sa diali v dejinách Cirkvi a ktoré sa dejú dodnes. Obaja sme nadobudli presvedčenie, že Boh chce, aby sme vykročili vo viere a prosili ho o zázraky. Vedeli sme, že k tomu nemusí dôjsť podľa nášho načasovania či spôsobom, aký očakávame, no verili sme, že raz prídu.
Keď sme o tomto svojom presvedčení hovorili svojim menším deťom, náš trojročný syn Paul oznámil: „Ježiš mi dá dúhu.“ Trpezlivo čakal, kedy mu Boh dá dúhu, hoci sme práve prežívali sucho typické pre juh Kalifornie. No hoci žiadny zázrak nebol na dohľad, Paul každý deň ďakoval Bohu za vyslyšanie svojej modlitby. A potom, počas jedného dňa na dovolenke, sa odrazu naraz spustili všetky zavlažovače trávnika – a pri každom jednom z nich sme uvideli malú dúhu. Paul bol vo vytržení a nám to pripomenulo, že Boh napĺňa naše túžby nečakaným, no pritom veľmi osobným spôsobom.

Dar modlitby
Počas ďalších rokov sme s Mary Anne chodievali na biblické a modlitbové stretnutia. Dokonca sme boli aj na niekoľkých púťach v zámorí. Vďaka tomu sme sa mohli modliť s ľuďmi. A keď sme sa modlili, videli sme pozoruhodné výsledky.
Napríklad Johnovi, jednému nášmu priateľovi, diagnostikovali štvrté štádium rakoviny pľúc. Práve, keď sa pripravoval na nejaké ďalšie testy, požiadal ma, aby som sa s ním pomodlil. Stáli sme vonku, pred obrazom Božej Matky, a ja som sa tam modlil za Johnovo uzdravenie. On vtedy pocítil, akoby mu ľavou časťou tela, ktorá bola postihnutá rakovinou, prešlo čosi ako oheň. Nasledujúci deň išiel na testy a dozvedel sa, že už nemá rakovinu. A nemá ju dodnes.
Mary Anne a ja sme vždy pracovali ako tím a hľadali sme príležitosti na to, aby sme sa podelili s druhými o Božiu lásku a modlili sa za ich potreby. Nepochybujeme o tom, že Boh stále uzdravuje ľudí a zázračne odpovedá na naše modlitby. Každý týždeň pridáva nové kapitoly do „knihy príbehov uzdravení“, ktorú píše. Verím, že to, že sme sa s vami podelili o niektoré naše príbehy, vás inšpiruje modliť sa s detskou vierou.

Steve Greco bol v roku 2007 vysvätený za stáleho diakona. „Diakon Steve“ a Mary Anne žijú v Oranskej diecéze v Kalifornii. Viac o ich službe sa môžete dozvedieť na stránke www.spiritfilledhearts.org. Jim Graves je katolícky spisovateľ.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt