číslo 1,  ročník 21, január 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

On hovorí v tichu!
Ako mi tichá modlitba naplnila srdce milosťou
Jim Cahill


 

V priebehu rokov som prišiel na to, že jedna vec ma veľmi približuje k Bohu: je to ponorenie sa do vnútorného ticha na tichom mieste. Ja osobne to robievam v tichej izbe svojho domu, v kaplnke pred Najsvätejšou sviatosťou, no aj na pobreží pokojného jazera.

Počúvam jeho hlas
Cvičiť sa vo vnútornom stíšení a v počúvaní Boha som sa začal po tom, čo som do svojho života pozval Ducha Svätého. Odvtedy každodennú modlitbu začínam pripomenutím si hlavných túžob svojho srdca: túžby poznať Boha a túžby plniť jeho vôľu. A potom čakám… v tichu. Toto ticho a zastavenie mi otvárajú srdce a ja tak môžem počuť, čo mi Boh chce povedať.
Keď sedím v tichu s Bohom a cítim, že som ním hlboko milovaný a prijímaný, vnímam, akoby mi hovoril: „Milujem ťa, Jim. Tvoja prítomnosť je mi vzácna.“ Keď som sa raz pre niečo trápil, on ma utešil myšlienkami, ktoré sa objavili nečakane ako blesk z jasného neba: „Ja dohliadam na tvoje vzťahy a povinnosti, Jim.“ Snažím sa zaznamenávať si do modlitbového denníka, čo mi počas tichej modlitby príde na um, pretože u mňa je to tak, že čo si nezapíšem, to zabudnem! A tak mám teraz viacero zápisníkov s príkladmi toho, ako sa mi Pán prihováral a ako konal v mojom vnútri.
Pamätám sa, ako som raz prosil Boha o praktické usmernenie ohľadom určitých pracovných úloh. Bolo to ešte na začiatku mojej kariéry obchodného zástupcu. Keď som sa cítil frustrovaný, zašiel som do najbližšieho kostola, v ktorom som sa v tichu modlil a prosil som Boha, aby ma viedol pri práci a pomohol mi tak uživiť moju rodinu. A po tom, čo som sa obrátil na Ježiša, otvoril mi dvere plné príležitostí. Tomu sa tešil a bol za to vďačný aj môj šéf – ktorý tiež vedel, že som sa za to modlil.

Rozhovor v tichu
Teraz, keď som už na dôchodku, moja modlitba sa rozšírila. A rozšírilo sa aj moje srdce. Objavil som silu ticha v kaplnke s Najsvätejšou sviatosťou, kam sa chodím každý deň modliť. Blízko Najsvätejšej sviatosti sa modlím zastavenia krížovej cesty a ďakujem Bohu, že mi toľkými spôsobmi pomáhal a prejavoval mi svoju lásku. Potom ho v tichu počúvam.
Počas týchto tichých chvíľ sa medzi nami vytvorilo skutočné priateľstvo. Medzi tie najdojímavejšie a najúprimnejšie okamihy patria tie, keď som unavený. Vidím totiž, s akou trpezlivosťou Pán odpovedá na moju roztržitosť a znudenosť v jeho prítomnosti. V jeden večer, keď som sedel na adorácii v takomto stave, na konci svojej hodinky som si v ospalosti otvoril Písmo na týchto Dávidových slovách: „Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, a rozmnožil si vo mne odvahu. Pán za mňa dielo dokončí“ (Ž 138, 3. 8).
V tom okamihu som pochopil, že Boh videl, ako veľmi som s ním chcel byť napriek svojej roztržitosti a únave. Pán chcel, aby som vedel, že je v tom so mnou. Nemusel som byť dokonalý; on sám vyplnil moje prázdne miesta a postaral sa o ostatné.

Vedený k láske k blížnemu
Jedného dňa počas takéhoto môjho čakania a počúvania som v priebehu adorácie pocítil od Boha vnútorné hnutie pozvať niekoho zo svojich susedov na obed alebo na večeru. Prišiel som domov a povedal som o tom svojej manželke Norme. Bola nadšená. Obaja sme totiž túžili začať budovať komunitu či spoločenstvo v našej časti mesta, no nevedeli sme, kde začať. Boh však vedel, čo treba urobiť, a chcel nám pomôcť.
Nedávno mi Pán o tejto oblasti toho povedal viac. Stalo sa to po tom, čo som sa ho v tichosti opýtal: „Chcel by si mi dnes niečo povedať?“ Hneď som pocítil vnuknutie prečítať si Žalm 23: „Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje“ (v. 2). Myslel som si, že si mám predstaviť pokoj, ktorý opisujú tieto verše, no už krátko nato som ho aj sám zakúsil.
Sedel som na brehu jedného jazera v Minnesote. Bolo až prekvapivo pokojné a tiché. Nevrčali na ňom žiadne motorové člny, nerozprávali sa pri ňom žiadni ľudia, nič sa tam nestavalo a nebolo tam počuť ani žiadne zvieratá. Toto ticho sa pre Pána stalo vstupnou bránou do môjho srdca. Po nejakom čase som vo svojom srdci počul Boha hovoriť: „Oslov ľudí vo svojom okolí. Buď mostom, ktorý im prinesie moju lásku.“ V tej chvíli som presne vedel, ktorých susedov a priateľov mám priviesť do svojho života. A cítil som aj silu potrebnú na to, aby som ich oslovil; a to bola milosť.

Čas – neoceniteľná investícia
Naučil som sa, že bez tichej a sústredenej každodennej modlitby strácam svoju schopnosť prežívať pokoj, zotrvať v tichu a počúvať. No keď sa modlím a prosím pritom Ducha Svätého, aby mi pomohol, akýmsi tajomným spôsobom sa cítim pripravený popasovať sa so všetkým, čo ma počas daného dňa postretne. Ukazuje sa, že toto tiché počúvanie a obetovanie času Pánovi sa mi neopísateľne vypláca. On vlieva do môjho srdca lásku a nič na tomto svete mi ju nemôže vziať.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt