číslo 1,  ročník 21, január 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Domy milosrdenstva v Poľsku
Robert a Małgorzata Wójcikovci


 

Dom milosrdenstva je miesto so stálou modlitbovou službou oslobodenia podľa modelu piatich kľúčov, vypracovaného a opísaného Nealom Lozanom v knihe Vyslobodení. Tento model služby je určený hlavne laikom, v súlade so smernicami Vieroučnej komisie ICCRS (Medzinárodných služieb katolíckej charizmatickej obnovy), ktoré potvrdila Kongregácia pre náuku viery. V Poľsku prvý takýto dom otvorili otcovia jezuiti a Centrum obnovy v Duchu Svätom v Lodži.
Domy milosrdenstva v súčasnosti fungujú v niekoľkých desiatkach miest v Poľsku, niekoľko ďalších sa momentálne práve zakladá. Predstavujú celoplošnú poľskú sieť oficiálnej služby modlitby oslobodenia podľa modelu piatich kľúčov, ktorú koordinuje Centrom obnovy v Duchu Svätom v Lodži. Každý z Domov milosrdenstva duchovne sprevádza miestny kňaz v spolupráci s moderačnou skupinou, tvorenou laikmi.
Sme tiež súčasťou medzinárodnej siete Unbound Network, založenej spoločenstvom Heart of the Father Ministries, ktoré vedie Neal Lozano. Jeho modlitbová služba oslobodenia bola potvrdená Sekretariátom pre vierouku Konferencie katolíckych biskupov USA. Bol tiež konzultantom počas prác Vieroučnej komisie ICCRS na príprave smerníc pod názvom Služba oslobodenia.

V náručí Otca
Neala Lozana, autora modelu piatich kľúčov modlitby oslobodenia, som spoznala v roku 1995 počas dvojmesačnej Letnej školy evanjelizácie a kresťanského života v Lanckoronie v združení En Christo. Neal bol jedným z prednášajúcich, ktorý rok čo rok prichádzal so svojou manželkou Janet do Poľska, ale tiež na Slovensko a Ukrajinu, aby sa delil o svoje skúsenosti viery so skupinou okolo 120 študentov z krajín strednej a východnej Európy, a potom sa spolu s nami zúčastňoval na misijných výjazdoch.
Mali sme rôznych prednášajúcich z mnohých krajín, ale Neal sa odlišoval od všetkých. Pokojný, vnútorne sústredený, na prvý pohľad vzbudzoval dôveru a pocit istoty, bolo v ňom cítiť hĺbku a múdrosť. Keď som ho v ďalších rokoch, už ako absolventka tejto školy, sprevádzala ako tlmočníčka, mala som príležitosť sledovať jeho službu zblízka vtedy, keď vyučoval, a tiež vtedy, keď sa modlil za ľudí. To ma utvrdzovalo v presvedčení, že Neal je iný.
Keď sa modlil za ľudí, nehovoril veľa, radšej počúval. A počúval nielen človeka, ale predovšetkým Otca, usiloval sa započúvať do jeho srdca. Bolo vidieť, že počuje viac ako len ľudské slová. Že vidí hlbšie. A hoci tí, ktorí ho prosili o modlitbu, rozprávali o svojich zápasoch s hriechom, otroctvom, temnotou, zraneniami a strachom, on sa pri tom nezastavoval vediac, že to je len časť plánu nepriateľa pre ich život. Nad ním má zmysel zastaviť sa len na tak dlho, aby sme si uvedomili, kde sme spolupracovali s nepriateľom a dali sme mu súhlas pôsobiť v našom živote. Neal bral vysporiadanie sa so zlými duchmi len ako úvod k tomu, o čo v skutočnosti ide. A ide o to, aby každý človek našiel domov v Otcovom náručí.
Keď nás vtedy učil modlitbu piatich kľúčov, mnoho rokov predtým, ako spísal svoje skúsenosti z tejto modlitby v knihe Vyslobodení, vystríhal nás pred fascináciou svetom temnoty. „Nenaháňajte sa za zlými duchmi,“ hovorieval. „Ide o srdce človeka, o stretnutie so srdcom Otca.“ Myslím, že práve preto, ako je model piatich kľúčov zostavený, sú Domy milosrdenstva, ktoré začali v Poľsku vznikať po Nealovom pobyte v rokoch 2010 a 2012, také výnimočné.
Už samotný ich názov poukazuje na to, že keď sa hlásiš na modlitbu oslobodenia, tak skutočne prichádzaš domov – na miesto, ktoré je bezpečné, kde si medzi svojimi, kde sú všetci na tvojej strane. Kde nemusíš nič predstierať ani zdôvodňovať. Kde ťa nik nebude poúčať, kritizovať ani karhať. Kde môžeš rozpovedať svoj príbeh, vyplakať svoj smútok. Odhaliť sa, odložiť všetky masky, deaktivovať obranné mechanizmy. Postaviť sa v pravde vediac, že pravda ťa oslobodí (pozri Jn 8, 32).
Keď uvažujem o svojej službe v Dome milosrdenstva, vidím pred očami takýto obraz: stojíme pred dverami domu, čakajúc na brata alebo sestru, ktorí sa vracajú z dlhej cesty. Vieme, že budú unavení, že im bude treba odobrať ťažký batoh naplnený množstvom vecí, z ktorých veľkú časť doma už nebude potrebovať, práve naopak, budú im prekážať.
Práve na to slúžia prvé štyri kľúče modlitby oslobodenia – na to, aby sme zo svojho života vyhodili na smetisko všetky veci, ktoré sme si nazhromaždili na ceste. Je to, akoby sme sa zastavili v predsieni Otcovho domu – aby sme zložili prachom pokrytý plášť, vyzuli zablatené topánky, odložili do kúta ťažký batoh. A toto všetko robíme pre to, aby sme v piatom kľúči, ktorým je Otcovo požehnanie, otvorili dvere do jeho trónnej sály a vrhli sa do jeho náručia – vediac, že čaká len na to.
A tiež to slúži na pripomenutie, že toho, ktorého apoštol Jakub nazýva Otcom svetiel (pozri Jak 1, 17), všemohúceho Stvoriteľa, ktorý stvoril celý svet a dal meno každej hviezde, môžeme nazývať „Ocko“.

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt