číslo 2,  ročník 21, február 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Poznáš živého Ježiša?
Neustála otázka Matky Terézie – pre ňu samu i pre nás všetkých


 

Spovedník Matky Terézie jezuita Celeste Van Exem o nej povedal: „Zmyslom celého jej života bola jedna osoba: Ježiš.“ Po tom, čo Brian Kolodiejchuck, postulátor kauzy svätorečenia, preštudoval celý jej život, všetky jej spisy a svedectvá, ktoré počas rokov vydali o nej iní, povedal: „Ak mám povedať…, prečo je povýšená na oltár, odpovedám: pre svoju osobnú lásku k Ježišovi… Centrom jej života bol Ježiš.“
V tomto ohľade je najvýznamnejším svedectvom list, ktorý Matka Terézia napísala rodine Misionárok lásky 25. marca 1993 počas Veľkého týždňa. Na jeho začiatku píše: „Keďže tento list bude veľmi osobný, chcela som ho napísať vlastnou rukou.“ Potom pokračuje:

„Trápim sa tým, že niektoré z vás sa ešte stále skutočne nestretli s Ježišom – individuálne, osobne, len vy a Ježiš osamote. Môžete tráviť čas v kaplnke, no videli ste už očami svojej duše, ako na vás s láskou hľadí? Spoznali ste milujúceho Ježiša, nie na základe kníh, ale na základe toho, že je vo vašom srdci? Počuli ste už láskavé slová, ktoré vám hovorí?… Nikdy sa nevzdávajte dennodenného kontaktu s Ježišom ako skutočne živou osobou, nie len ideou.“

Ježiš nebol pre Matku Teréziu niečím abstraktným, súborom dogiem a právd viery alebo len spomienkou na osobu, ktorá žila v inom čase. Bol pre ňu skutočnou, živou osobou, kýmsi, na koho môžeme hľadieť vo svojom srdci a komu dovoľujeme hľadieť na nás.

Služba, ovocie lásky
Na otázku: „Kto je Ježiš pre mňa?“ Matka Terézia odpovedá vnuknutými litániami titulov:

„Ježiš je Slovo – ktoré treba povedať.
Ježiš je Život – ktorý treba žiť.
Ježiš je Láska – ktorú treba milovať.
Ježiš je Radosť – s ktorou sa treba podeliť.
Ježiš je Obeta – ktorú treba priniesť.
Ježiš je Pokoj – ktorý treba dať.
Ježiš je Chlieb života – ktorý treba zjesť.“


Medzi najznámejšie výroky Matky Terézie patria slová: „Ovocím lásky je služba, ovocím služby je pokoj.“ Svojim dcéram povedala:

„,Žíznim,‘ a ,Urobil si to pre mňa‘ – nikdy nezabudnite prepájať tieto dve veci, prostriedky s cieľom. To, čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje… Našou charizmou je uhášať Ježišov smäd po láske a po dušiach – našou prácou na spáse a posvätení tých najchudobnejších z chudobných.“

„Urobil si to pre mňa.“ Matka Terézia na prstoch svojej ruky odrátala tieto slová a povedala, že obsahujú „evanjelium našich piatich prstov“. Pre ňu bol Ježiš, prítomný v Eucharistii, iným, no rovnako reálnym spôsobom prítomný v „tom najskľučujúcejšom prestrojení chudobných“. Vyššie uvedené litánie o Ježišovi ďalej bez prerušenia pokračujú slovami:

„Ježiš je Hladný – ktorého treba nakŕmiť.
Ježiš je Smädný – ktorému treba utíšiť smäd.
Ježiš je Nahý – ktorého treba zaodiať.
Ježiš je Bezdomovec – ktorého treba prichýliť.
Ježiš je Chorý – ktorého treba uzdraviť.
Ježiš je Osamelý – ktorého treba milovať.“

„Vy to robíte pre niekoho“
Vieme, ako ďaleko zachádzala jej služba najchudobnejším z chudobných. Pri jednom stretnutí jej istá sestrička povedala, že tým, že dáva chudobným všetko zadarmo bez toho, aby od nich niečo pýtala, ich rozmaznáva. Matka Terézia jej odpovedala: „Je toľko kongregácií, ktoré rozmaznávajú bohatých, že nezaškodí, keď bude jedna rozmaznávať aj chudobných.“ Riaditeľ sociálnych služieb v Kalkate chápal ducha služby Matky Terézie chudobným viac než ktokoľvek iný. Jedného dňa jej povedal: „Matka Terézia, vy a my robíme tu istú sociálnu prácu. No medzi nami a vami je jeden veľký rozdiel. My to robíme pre niečo a vy to robíte pre niekoho.“
Láska k Ježišovi podnecovala Matku Teréziu k tomu, aby – podobne ako iní svätci pred ňou – robila veci, ktoré by ju neprinútila robiť žiadna iná motivácia na svete. Raz ktosi pri sledovaní jej práce pre chudobných zvolal: „Ja by som to nerobil ani za všetko zlato na svete!“ Matka Terézia odpovedala: „To ani ja!“ Tým, samozrejme, myslela, že to, čo by nerobila ani za všetky peniaze sveta, robí pre Ježiša.
Matka Terézia vedela, ako dať chudobným nielen chlieb, oblečenie a lieky, ale aj to, čo potrebovali ešte viac: lásku, ľudské teplo a dôstojnosť.

Duch lásky
Kde však nájdeme túto lásku? Matka Terézia vedela, koho má o ňu prosiť: Máriu! Jedna z jej modlitieb znela takto: „Mária, moja najdrahšia Matka, daj mi svoje srdce – srdce také krásne, také čisté, také nepoškvrnené, také plné lásky a pokory, aby som mohla prijať Ježiša tak, ako si ho prijala ty, a aby som sa ponáhľala dať ho druhým.“
My však musíme byť v tomto smere ešte odvážnejší ako Matka Terézia. Dovoľte mi to vysvetliť. Spiritualita Matky Terézie bola úžasná, no bola zároveň poznačená dobou, v ktorej sa formovala. V tom období v teologických úvahách chýbala jasná trojičná perspektíva – nie však v jej živote!
Na čo nové o Ježišovej láske teda môžeme prísť, ak začneme touto trojičnou perspektívou? Na niečo mimoriadne: že jestvuje láska k Ježišovi, ktorá je dokonalá, nekonečná; láska, akej je hodný. Tiež prichádzame na to, že my na tejto láske môžeme mať účasť, osvojiť si ju a zahrnúť ňou Ježiša. Je to láska, ktorou Otec miluje svojho Syna.
Túto lásku sme dostali pri krste, pretože láska, ktorou Otec miluje svojho Syna, sa volá Duch Svätý. Za čo iné by sme považovali Božiu lásku, ktorá „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rim 5, 5), ak nie doslova za lásku Boha, večnú, nestvorenú lásku, ktorou Otec miluje Syna a z ktorej pochádza každá iná láska?
Často hovorím, že mystici nie sú nejakou oddelenou kategóriou kresťanov; nie sú tu preto, aby nás udivovali, ale preto, aby nám vo väčšej miere ukazovali, ako vyzerá plne rozvinutý život milosti. A mystici nás učia práve tomuto: že milosťou sme boli vložení do víru života Trojice.
Sám Ježiš nás o tom uisťuje, keď sa k Otcovi modlí, „aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich“ (Jn 17, 26). Prostredníctvom milosti je v nás tá istá láska, ktorou Otec miluje Syna. Aký veľký objav! Aké horizonty pre modlitbu a kontempláciu! Kresťanstvo je milosť a tou milosťou je práve toto: účasť na Božej prirodzenosti, čiže na Božej láske (pozri 2 Pt 1, 4).

Nech sa vo vás zrodí Kristus
Nemecký mystik Angelus Silesius vyjadril túto myšlienku dvoma veršami: „Keby sa Ježiš v Betleheme narodil aj tisíckrát, no v tebe by sa nenarodil, bol by si naveky stratený.“ Slávny taliansky konvertita Giovanni Papini rozjímal nad týmito veršami na Vianoce v roku 1955 a sám seba sa pritom pýtal, ako by mohlo dôjsť k tomuto vnútornému narodeniu. Odpoveď, ktorú si dal – a ktorá môže poslúžiť nám všetkým –, bola nasledovná:

„Tento nový zázrak nie je nemožný, pokiaľ je chcený a očakávaný. Raduj sa v deň, keď už necítiš ani štipku horkosti či žiarlivosti pri radosti svojho nepriateľa či priateľa, pretože toto narodenie je blízko… Teš sa v deň, keď cítiš potrebu priniesť kúsok šťastia smutnému a nutkanie uľaviť v bolesti a biede čo i len jednému stvoreniu, pretože sa už k tebe blíži príchod Boha.“

Toto všetko sú „znamenia“ narodenia, ktoré sa deje, no jeho príčinou, tým, čo ho spôsobuje, je to, čo Papini opísal na začiatku: túžba a očakávanie. Je to viera plná očakávania, istá si jeho príchodom – „očakávajúca viera“.
Nepotrebujeme mať pritom nejaké zvláštne „pocity“. Stačí, ak vo chvíli, keď prijmeme Kristovo telo a krv, s jednoduchosťou povieme: „Ježišu, prijímam ťa tak, ako ťa prijala tvoja matka. Milujem ťa láskou, akou ťa miluje nebeský Otec, čiže Duchom Svätým.“

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt