číslo 2,  ročník 21, február 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Vytrvať v modlitbe počas temnoty
Matka Terézia nám ukazuje cestu


 

František z Assisi kedysi – narážajúc na rytierske poémy, ktoré sa písavali v jeho časoch – zvolal: „Všetci odvážni rytieri, ktorí boli mocní v boji, získali pre seba pamätné víťazstvo a zomreli bojujúc za Kristovu vieru. Dnes vidíme mnohých, ktorí by si radi sami pripísali slávu a česť, uspokojac sa ospevovaním hrdinských skutkov druhých.“
V jednom zo svojich Napomenutí František vysvetlil, čo tým myslel: „Mali by sme sa za seba hanbiť; svätí prestáli mnohé, no my, ktorí sme služobníkmi Boha, snažíme sa získať si česť a slávu tým, že rozprávame a oboznamujeme druhých o tom, čo urobili oni.“ Tieto slová sa mi vynárajú v mysli ako vážna pripomienka práve v tejto chvíli, keď sa vám chystám ponúknuť rozjímanie o svätosti Matky Terézie.

Roky temnoty Matky Terézie
Čo sa stalo po tom, ako Matka Terézia povedala „áno“ Božiemu vnuknutiu, ktoré ju volalo všetko opustiť a dať sa do služby najchudobnejším z chudobných? Svet zreteľne videl, čo sa deje vôkol nej – prišli prvé spoločníčky, jej rád dostal cirkevné schválenie, jej charitatívne diela sa začali nesmierne rýchlo rozvíjať –, no až do jej smrti takmer nikto nevedel o tom, čo sa deje v jej vnútri.
To až niekoľko rokov po jej smrti vyniesli na svetlo sveta jej osobné denníky a listy písané duchovnému vodcovi. Týmito dôvernými spismi sa radí k najväčším mystikom kresťanstva. Jedna z najznámejších definícií mystiky túto skutočnosť opisuje ako „prežívanie božských vecí“. Toto originálne vyjadrenie nemožno celkom preložiť, no chápeme, že to znamená žiť božskú vášeň (angl. passion znamená aj vášeň, aj utrpenie) v dvojakom význame bolesti a lásky, ktoré toto slovo obsahuje. Vidíme, že táto definícia sa naplno uskutočnila aj v živote Matky Terézie.
Istý kňaz, blízky Matke Terézii, napísal: „Keď začala žiť svoj nový život v službe chudobným, temnota na ňu zostúpila so silou útlaku.“ Aby sme pochopili intenzitu temnoty, v ktorej sa nachádzala, stačí si prečítať pár krátkych úryvkov z týchto spisov:

„V mojej duši je toľko protirečenia: hlboká túžba po Bohu, taká hlboká, že je to až bolestivé; ustavičné utrpenie; a predsa pocit, že som nechcená Bohom; odmietnutá; prázdna; bez viery; bez lásky; bez horlivosti… Nebo neznamená nič – mne pripadá ako akési prázdne miesto.“

V tejto skúsenosti Matky Terézie možno hneď a ľahko rozpoznať klasický prípad toho, čo odborníci na mystiku v nadväznosti na svätého Jána z Kríža vo všeobecnosti nazývajú „temná noc duše“.
Z toho, čo vieme, usudzujeme, že táto temnota – okrem krátkej prestávky v roku 1958 – sprevádzala Matku Teréziu až do jej smrti. Ak od určitého okamihu o nej už takmer nehovorila, nebolo to preto, žeby sa táto jej noc skončila, ale preto, lebo sa s ňou naučila žiť. Nielenže ju prijala, ale vnímala aj to, akú mimoriadnu milosť jej prináša. „Naučila som sa temnotu milovať. Pretože teraz verím, že je to časť, veľmi, veľmi malá časť Ježišovej temnoty a bolesti na zemi.“

„Dopĺňať, čo chýba“
No prečo vôbec dochádza k takémuto zvláštnemu javu, ktorý trvá prakticky po celý život človeka? Deje sa to preto, aby daní ľudia mohli na vlastnom tele „dopĺňať to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Ježiš v Getsemanskej záhrade bol prvý, ktorý za všetkých prežíval túto temnú noc duše, a súdiac podľa jeho zvolania na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46), v tomto stave aj zomrel. Svätý Ján Pavol II. napísal: „Svätí nezriedka prežili čosi, čo sa podobá Ježišovej skúsenosti na kríži, v paradoxnom spojení blaženosti a bolesti“ (Novo millenio ineunte 27).
Vieme, že Matka Terézia začala vnímať svoju skúšku ako odpoveď na túžbu mať účasť na sitio – „žíznim“, ktoré Ježiš vyslovil na kríži.

„Ak ti moja bolesť a utrpenie – moja temnota a odcudzenie – dá aspoň kvapku útechy, môj Ježišu, rob so mnou, čo chceš… Vtlač do mojej duše a do môjho života utrpenia svojho srdca… Chcem utíšiť tvoj smäd každou kvapkou krvi, ktorú vo mne môžeš nájsť… Prosím, neodnímaj moje ťažkosti skoro. Som pripravená na teba čakať po celú večnosť.“

Keď sa modlí ťažko
Mystici nie sú žiadnou výnimkou alebo zvláštnou kategóriou, oddelenou od ostatných kresťanov. Na ich temných nociach, a zvlášť na noci Matky Terézie, sa učíme predovšetkým jednu vec: to, ako sa máme zachovať v obdobiach sucha, keď sa z modlitby stáva zápas, námaha, ba akoby až búšenie hlavou do steny.
Keď sa niečo takéto stane, je dôležité nevzdať sa a nezačať zanedbávať modlitbu pre sústredenie sa na činnosť. Keď Boh takpovediac nie je pri nás, je dôležité, aby aspoň jeho miesto neprevzala nejaká modla, zvlášť nie modla „aktivizmu“.
Aby sme sa vyhli čomusi takému, je dobré, keď z času na čas prerušíme prácu a pozdvihneme myšlienky k Bohu alebo mu jednoducho obetujeme trochu času. V obdobiach sucha potrebujeme objaviť ten druh zvláštnej modlitby, ktorú blahoslavená Angela z Foligna nazývala „vynútenou modlitbou“ a ktorú, ako hovorí, sama praktizovala:

„Je dobré a Bohu sa veľmi páči, keď sa modlíš, bdieš a konáš dobré skutky vtedy, keď je v tebe zápal Božej milosti, no najpríjemnejšie a najľúbeznejšie pre Boha je to, keď ti božská milosť chýba alebo ti bola odňatá, no ty sa nemodlíš alebo nebdieš menej často ani nekonáš menej dobrých skutkov. Konaj bez tejto milosti tak, ako by si konal s milosťou… Vykonaj svoj diel práce a Boh zasa urobí ten svoj. Vynútené modlitby sú Bohu obzvlášť milé.“

Toto je modlitba, ktorú robíme viac telom než mysľou. Medzi telom a vôľou je tajné spojenectvo. Často sa stáva, že aj keď vôľa nedokáže prikázať mysli, aby mala alebo nemala určité myšlienky, môže prikázať telu a povedať kolenám, aby si kľakli, rukám, aby sa zložili, a ústam, aby sa otvorili a povedali pár slov, napríklad: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“
Matka Terézia tieto „vynútené modlitby“ poznala veľmi dobre:

„Ani vám nedokážem povedať, ako zle som sa minule cítila. V jednej chvíli som takmer odmietla prijať tento stav. Úmyselne som vzala ruženec a potom som ho veľmi pomaly – bez rozjímania či premýšľania – pokojne recitovala.“

„Neopúšťaj svoju celu“
Fyzicky zostať v kostole alebo na mieste, ktoré sme si vybrali na modlitbu, jednoducho zotrvať v modlitbe je vtedy jediný spôsob, akým môžeme v modlitbe vytrvať. Boh vie, že by sme mohli ísť urobiť sto užitočnejších vecí, ktoré by nám priniesli väčšiu útechu, no my zostávame tu, až kým neuplynieme celý čas, ktorý sme si vyhradili na modlitbu...
Nejaký učeník sa neustále sťažoval, že sa pre rozptýlenia nedokáže modliť. „Trápia ma moje myšlienky,“ hovoril. Staručký mních, s ktorým sa o tom zhováral, mu poradil, aby nechal svoje myšlienky ísť, kam len chcú. „Len neopúšťaj svoju celu ty!“ Toto je dobrá rada aj pre nás, keď zistíme, že trpíme „chronickou roztržitosťou“, takou, ktorú už nedokážeme sami ovládať: nech sa teda naše myšlienky potulujú, kde chcú, no telo nech zotrvá v modlitbe!
Toto všetko sa deje skrze vieru. Stačí, keď poviem: „Otče, ty si mi dal Ježišovho ducha. V jednote s Kristovým duchom recitujem tento žalm, slávim túto svätú omšu alebo sa jednoducho v tichosti modlím v tvojej prítomnosti. Chcem ti vzdať tú slávu a tú radosť, ktorú by ti vzdal Ježiš, keby sa k tebe ešte stále modlil na zemi.“ S touto istotou zakončme našu úvahu takouto modlitbou:

Duchu Svätý, ty, ktorý sa v srdciach veriacich prihováraš vzdychmi, ktoré sú príliš hlboké na to, aby ich vyjadrili slová, príď mi pomôcť v mojej slabosti; klop na srdcia toľkých našich súčasníkov, ktorí žijú na tomto svete bez Boha a bez nádeje. Osvieť mysle tých, ktorí v tejto dobe tvoria budúcnosť našej planéty. Daj im pochopiť, že Kristus nie je pre nikoho hrozbou, ale je pre všetkých bratom. Nedovoľ, aby chudobným, prostým, prenasledovaným a tým, ktorí sú vyňatí zo sveta zajtrajška, bola v hriešnom mlčaní odňatá istota, ktorá ich až doteraz najviac bránila pred svojvoľnosťou mocných a krutosťou života: istota, ktorou je meno prvého spomedzi nich, Ježiša Nazaretského!

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt