číslo 2,  ročník 21, február 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Žíznim
Ježiš veľmi túži dať ti živú vodu


 

V živote mnohých svätcov vidíme, že podstatu svojho povolania spoznali v Božom slove. Stačí si spomenúť, akú rolu zohral v živote svätého Antona Pustovníka verš z Matúšovho evanjelia: „Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (19, 21). Alebo si stačí spomenúť na to, akú rolu zohral verš „nechajte maličkých prichádzať ku mne“ (Mt 19, 14) v živote mnohých svätých vychovávateľov, či to, čo znamenal verš „Mária si vybrala lepší podiel“ (Lk 10, 42) pre mnohých kontemplatívnych svätcov.
Nie je ťažké rozlíšiť, ktoré slovo bolo kľúčové pre Matku Teréziu z Kalkaty: Bolo to Kristovo zvolanie „žíznim“ (lat. sitio) na kríži. V každej kaplnke Misionárok lásky je toto slovo napísané vedľa kríža stojaceho na oltári.

„Žíznim“
Sitio je slovo, ktoré Matka Terézia začula vo chvíli, keď ju Boh povolal pracovať s najchudobnejšími z chudobných, no až na sklonku života sa rozhodla vysvetliť ho aj svojim duchovným dcéram. V liste, ktorý napísala vo Varanasi počas Pôstneho obdobia v roku 1993, hovorí:

„Nadišiel čas, aby som… tak úplne, ako to len dokážem, vysvetlila, čo znamená pre mňa Ježišov smäd. Pre mňa je Ježišov smäd čosi také intímne, že až doteraz som sa o tom hanbila pred vami rozprávať. Chcela som sa zachovať ako Panna Mária, ktorá ,uchovávala všetko vo svojom srdci‘.
Mne je to celkom jasné: všetko, čo existuje v našej reholi, existuje len preto, aby uhášalo Ježišov smäd. Jeho slová na stene každej našej kaplnky nie sú len slovami z minulosti, ale sú živé tu a teraz, a sú adresované vám… Pokúsim sa pomôcť vám to pochopiť, no len Ježiš sám vám môže povedať: ,Žíznim.‘“


To, čo tu hovorí Matka Terézia, je len špičkou ľadovca. Je to len veľmi malá čiastka toho, ako toto slovo rezonovalo v jej srdci. Od samého začiatku to bola čisto mystická skúsenosť. Matka Terézia skutočne počula vo svojej duši vysloviť tieto slová umierajúceho Krista. Toto slovo bolo ako neviditeľná stigma, navždy vrytá do jej srdca.
Matka Terézia zanechala slovo sitio ako dedičstvo svojim sestrám podobne ako František z Assisi zanechal ako dedičstvo svojim bratom Pani Chudobu. Neznamená to, že všetky jej dcéry by tento Ježišov smäd mali alebo mohli prežívať rovnako ako Matka Terézia. Boh neupravuje a nezarovnáva svoje stvorenia podľa šablóny; on uprednostňuje rozmanitosť. V rámci jej rehoľnej rodiny je teda i priestor pre kladenie dôrazu na rozličné veci, priestor pre rozmanité duchovné dary a rôzne skúsenosti. Tým, čo Matka Terézia v prvom rade odovzdala svojej rehoľnej rodine, nebolo toto slovo samotné, ale jeho dôsledok: absolútna odpoveď na Kristovu lásku vyjadrená v službe chudobným.

Ježišov telesný smäd
Svätci zvyčajne nedospejú k určitej pravde Písma intelektuálnym uvažovaním. Skôr ich pravda prenikne náhle a s mocou, ktorú by nedokázala vyprodukovať žiadna učenosť. No potom túžia zistiť, čo o tomto slove povedali učenci a počúvanie o týchto veciach ich nikdy neunavuje. Pozrime sa teda, čo o tomto Kristovom slove na kríži hovoria učenci. Na začiatok si pripomeňme samotný úryvok, z ktorého pochádza:

„Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ,Žíznim.‘ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ,Je dokonané.‘ Naklonil hlavu a odovzdal ducha“ (Jn 19, 28 – 30).

Prvý význam tohto slova sa týka Kristovho telesného smädu. Ľahko možno pochopiť, že Kristovo telo po toľkom bičovaní a krvácaní prežívalo pálčivý smäd. Evanjelista vidí tento okamih ako naplnenie úryvku Písma, ktorý hovorí: „Hrdlo mi zachríplo… a keď som bol smädný, napojili ma octom“ (Ž 69, 4. 22).

Ježišov duchovný smäd
No pre Jána má toto zvolanie umierajúceho Ježiša tiež symbolický význam. Ježiš si počas života občas pýtal niečo na pitie. Samaritánke povedal: „Daj sa mi napiť!“ a na jej zmätené protestovanie odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (Jn 4, 10).
Nie je náhoda, že po tom, čo Ján píše o tomto Kristovom slove „žíznim“, vzápätí dodáva: „Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ,Je dokonané.‘ Naklonil hlavu a odovzdal ducha“ (Jn 19, 30). Na symbolickej a mystickej úrovni to znamená, že on vylial svojho Ducha, Ducha Svätého, čo naznačuje vodou a krvou, ktoré vytryskli z jeho boku.
Na základe toho chápeme, že Ježiš prosí, aby dal; on žízni po nás, aby sme my žíznili po ňom, pretože len tak nám potom môže dať živú vodu, večný život. Vojaci zareagovali na toto Ježišovo zvolanie tým, že mu podali ocot. To bol ten najhorší výsmech, pretože takto ešte zväčšili jeho utrpenie. Aj toto má veľmi symbolický význam. Odzrkadľuje to totiž, čo sa deje v skutočnosti: ľudstvo na Kristov smäd odpovedá nevďačnosťou a urážkami alebo chladom a ľahostajnosťou.
Ako všetky slová umierajúceho Krista, aj sitio celé stáročia stále žiari ako horiaca fakľa. Ako povedala Matka Terézia, každý by mal pocítiť, že toto slovo je adresované jemu osobne, tu a teraz. Pobáda nás pýtať sa: „Čím sa Kristovi odplatím ja? Novým vínom nerozdelenej lásky, alebo octom kompromisu, vlažnej viery a uzavretia do seba?“ Nestačí pre Krista robiť mnohé veci; Ježiš každému jednému z nás opakuje slová, ktoré napísal Apoštol Korinťanom: „Netúžim po vašich veciach, ale po vás“ (2 Kor 12, 14).

Darovať Bohu čosi krásne
Keď tieto slová v roku 1993 písala Matka Terézia svojim sestrám, robila tak vo svetle pápežovho Pôstneho posolstva, ktoré sa tiež nieslo v téme Ježišovho zvolania „žíznim“. No v tomto posolstve ju asi ešte viac než téma Kristovho smädu na kríži zasiahla téma smädu miliónov ľudí, trpiacich nedostatkom pitnej vody. Matka Terézia našla v tomto posolstve to nerozlučiteľné spojenie medzi Ježišovým sitio a službou chudobným, ktoré ľudia nazývali „dvomi stĺpmi“ jej diela:

„Nepodceňujte naše praktické prostriedky, prácu pre chudobných. Bez ohľadu na to, aká je táto práca malá alebo pokorná, práve ona pretvára náš život na čosi krásne pre Boha. Chudobní sú tými najvzácnejšími darmi Boha pre našu spoločnosť – sú Ježišovou skrytou prítomnosťou, takou blízkou, že sa jej možno dotknúť. Bez práce pre chudobných… je Ježišov smäd len slovo bez významu, bez odpovede.“

Spojenie, ktoré Matka Terézia videla medzi týmito dvoma záležitosťami, neexistovalo len v jej srdci. Zakladá sa totiž na učení o mystickom tele Cirkvi. Francúzsky filozof Blaise Pascal povedal: „Ježiš bude v agónii až do konca sveta.“ Kde a ako je v agónii, ak nie v údoch svojho tela a zvlášť v chudobných a trpiacich? Zvolanie „žíznim“ stúpa z utrpenia údov Kristovho tela, tak ako je telesný smäd dôsledkom miliárd buniek, ktoré sa nástojčivo dožadujú vody, potrebnej na ich prežitie.
Smäd, ako základná potreba každého živého organizmu, predstavuje všetky elementárne potreby ľudského bytia: potrebu jedla a pitia, potrebu pozornosti, lásky, úsmevu. Bez jedla dokáže človek prežiť dni a týždne, no bez pitia nie. Kristove slová: „Bol som smädný a dali ste mi piť“ (Mt 25, 35) zneli Matke Terézii skutočnejšie a osobnejšie než bežnému veriacemu človekovi. „Ja som bol smädný.“

Môžeme umývať Ježišovi nohy
Na mozaike vo vatikánskej Kaplnke Redemptoris Mater umelec a páter Marko Rupnik vyobrazil dlhý stôl. Na jednom konci je Mária z Betánie, ktorá zohnutá pomazáva Kristove nohy vzácnym voňavým olejom. Na druhom konci stola je opäť Ježiš. Je však zohnutý rovnako ako Mária a umýva nohy Petrovi pri Poslednej večeri. Keby som bol umelcom ja, vyobrazil by som Matku Teréziu v pozícii Márie z Betánie: bola by na kolenách a zohnutá by umývala nohy chudobnému človekovi; keď by potom zdvihla svoj zrak, ukázalo by sa, že tým človekom sediacim pri stole bol Kristus.
Ježiš vystúpil do neba, no jeho nohy zostávajú na zemi, pretože Kristovými nohami sú chudobní, o ktorých Ježiš povedal, že ich budeme mať vždy medzi sebou. Matka Terézia nám pripomína, že Eucharistia každému z nás umožňuje obnoviť toto spojenie medzi našou odpoveďou na Kristovo sitio a našou disponibilitou voči chudobným – spojenie medzi spoločenstvom s jeho skutočným telom a spoločenstvom s jeho mystickým telom:

„Ježišov smäd uhášame tým, že ho adorujeme vo sviatosti Eucharistie, pri našom osobnom stretnutí s ním, tvárou v tvár. Obnovte svoj zápal uhášať jeho smäd pod spôsobom chleba a zároveň v žalostnej podobe tých najchudobnejších z chudobných.“

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt