číslo 2,  ročník 21, február 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Pochopil som, že nie som sám
Dominový efekt katolíckych mužských skupín
Patty Whelpleyová


 

Mike v telefóne počul, ako jeho dcéra plače a smrká. „Chýbaš mi, ocko. Kedy ťa uvidím?“ Mike MacDonald* jej v návale bezmocnosti ani nedokázal odpovedať na otázku. Len povedal, že ju ľúbi a zložil. Zúril na svoju bývalú manželku. Presťahovala sa k inému mužovi na opačný koniec krajiny a vzala so sebou aj ich deti. Mika hnevali tieto okolnosti a hneval sa pritom aj na Boha. Bola azda „spravodlivé“, že verný, milujúci manžel a otec zostal sám, rozvedený a bez možnosti vidieť svoje deti? Naďalej chodil každý deň do práce a každú nedeľu prichádzal na svätú omšu, no mal pocit, že jeho život pokračuje len zo zotrvačnosti a vyprchala z neho všetka radosť.
Mike si uvedomil, že nemá koho milovať. Už nemal po koho ísť do školy, nemal s kým v noci vyjedať chladničku, nemal koho kúpať a s kým chodiť do knižnice. Prosil svojho zamestnávateľa, aby ho presunul do nejakej pobočky, v ktorej by bol bližšie k svojim deťom. Napokon dostal povolenie na presun do Virgínie, odkiaľ autom cesta k deťom trvala len niekoľko hodín. No po tom, ako sa Mike presunul na nové miesto, začul hlasy sveta, ktoré ho pokúšali a nahovárali mu, že má hľadať len svoje šťastie, žiť pre seba a užívať si. Začal sa stretávať a priateliť s mladšími kolegami, oddával sa pitiu a prejedaniu – s nádejou, že medzi nich zapadne. No nič z toho ho neuspokojovalo. Hlboko vo svojom vnútri vedel, že stratil sám seba. No nevedel, ako sa má zmeniť.

Vstup do zóny
Počas tohto obdobia sa Mike dozvedel o skupine mužov, ktorí sa každú sobotu skoro ráno stretali v meste Alexandria vo Virgínii v katolíckom kostole zasvätenom Najsvätejšej sviatosti. Keďže nevedel, čo má robiť, povedal si, že tam skúsi zájsť. Táto skupina mužov však bola celkom odlišná od všetkých ostatných skupín, do ktorých patril – či už v posilňovni, v práci alebo na stretnutiach rodičov. Boli tam desiatky mužov od dvadsiatnikov až po osemdesiatnikov a všetci otvorene hovorili o tom, v čom sa cítia neistí, aké starosti majú v práci, aké majú sny do budúcnosti a s akými ťažkosťami a túžbami sa stretajú pri snahe žiť svoju vieru.
„V tejto mužskej skupine som zistil, že všetci muži prežívajú v niečom neistotu a že každý z nás nesie svoj kríž. Ich ochota rozprávať o svojich zápasoch mi pomohla uvedomiť si, v tom nie som sám a že každý s niečím zápasí. Pocítil som, že by som sa tam mal vracať každý týždeň – a to nielen kvôli svojim potrebám, ale aj preto, aby som posilnil a podporil ostatných mužov v tejto skupine,“ hovorí.
Mike sa stal pravidelným členom. Forma týchto stretnutí bola jednoduchá: dali si spolu raňajky, pozreli si krátku prezentáciu a v stabilnej skupinke, ktorú tvorilo šesť-sedem mužov, sa spoločne rozprávali o viere.
Mike sa s mužmi zo svojej skupinky pri Kostole Najsvätejšej sviatosti spriatelil nečakane rýchlo. Navzájom sa povzbudzovali k dennej účasti na svätej omši, k adorácii a zavádzaní spoločnej modlitby – napríklad ruženca – vo svojej rodine. Počas týždňa si písali a modlili sa za seba navzájom, navštevovali sa pri rôznych rodinných podujatiach a stretali sa vždy po nedeľnej svätej omši. Mike zistil, že s ich podporou sa dokázal vzdať nerestí, ktorými predtým otupoval svoju bolesť. V priebehu niekoľkých rokov Duch Svätý priviedol Mika k tomu, aby na cirkevný súd podal žiadosť o preskúmanie platnosti svojho prvého manželstva, a na svoje prekvapenie pritom cítil, ako celý tento proces napĺňa milosť.
V čase, keď mnohé katolícke kostoly zažívajú dramatický pokles účasti mužov na svätých omšiach – keďže podľa štúdie inštitútu Pew Research Center z roku 2014 chodieva v západnom svete každý týždeň na bohoslužbu len 35 percent zo všetkých katolíckych mužov – práve skupiny podobné tej, do ktorej chodil Mike, pomáhajú tento trend zvrátiť. Spojením duchovnej obnovy a katolíckeho bratského spoločenstva sa laici, stretávajúci sa v rôznych spoločenstvách vytvorených priamo pre mužov, stávajú vernými vodcami vo svojich farnostiach a tiež lepšími mužmi všade tam, kde sú.

Niečo len pre mužov
Skupina mužov z Kostola Najsvätejšej sviatosti vznikla za pomoci neziskovej organizácie zvanej Paradisus Dei, ktorú založil Steve Bollman v texaskom Houstone. V roku 2002 Steve pracoval v oblasti finančníctva. Začal však vnímať, že Boh ho volá vytvoriť službu, ktorá by pomáhala manželským párom. Počas toho, ako sa snažil odpovedať na toto povolanie, zistil, aké potrebné je osloviť zvlášť mužov – katolíkov. Nešlo len o to, že títo muži chodievali na sväté omše menej než ženy. Taktiež oveľa menej pracovali ako dobrovoľníci vo farnostiach a zriedkavejšie brali na seba vedúce pozície. Všetky tieto symptómy poukazovali na hlbšie duchovné a spoločenské odcudzenie medzi mužmi a farnosťami.
Steve sa rozhodol na túto skutočnosť zareagovať: zavolal mužov zo svojej farnosti na spoločné stretnutie, ktoré sa malo opakovať každý týždeň. Oznámil, že prvé stretnutie bude v stredu o šiestej ráno. Steva šokovalo, keď uvidel, že tam prišla asi stovka mužov. O rok ich už bolo dvesto a Steve sa napokon rozhodol zanechať svoju kariéru a naplno sa venovať službe mužom – katolíkom a ich rodinám.
Postupom času dal Steve dokopy „službu pre mužov v kocke“; v jednej škatuli bolo všetko, čo farnosť potrebovala na spustenie tohto podujatia: videá na rozvoj viery, letáčiky a mnohé iné veci. Tento program nazval Tým Mužom Si Ty (TMST; angl. That Man Is You – TMIY). O šestnásť rokov neskôr sa na tomto programe zúčastňuje viac než stotisíc mužov. Dostal sa až za hranice Spojených štátov amerických; takéto mužské skupinky vznikli už v Nemecku, Anglicku, na Novom Zélande i v Afrike. Momentálne vzniká španielska verzia tohto programu.

Semienko pre duchovný rast
Muži zúčastňujúci sa na programe TMST sú už na prvý pohľad aktívnejší a duchovne angažovanejší. Mnohí účastníci napokon začnú nejakým spôsobom slúžiť vo svojej farnosti alebo v širšom okolí, alebo začnú sami niekoho viesť.
Napríklad v roku 2016 Andrew Lewis zo spomínanej farnosti pri Kostole Najsvätejšej sviatosti sa snažil zvládnuť veľmi stresujúce zamestnanie v Pentagone a zároveň zármutok zo smrti svojho otca, brata, švagrinej a priateľa, ktorí zomreli v priebehu krátkeho obdobia. Počas tohto času trúchlenia sa pripojil k členom tejto mužskej skupiny a rozhodol sa spolupracovať s nimi na rôznych projektoch. V rámci jedného mestského programu spoločne roznášali jedlo chudobným, slúžili počas táborov pre mladých dobrovoľníkov a pomáhali rodinám v núdzi s prácou v záhrade. To, že sa Andrew sústredil na iných, mu pomohlo spracovať svoju bolesť. Upevnilo to tiež jeho priateľstvá s mužmi v skupine. A aj vďaka ich podpore a duchovnej múdrosti dokázal nájsť vo svojom utrpení zmysel a zostať zakorenený vo viere.
Chris Isham, vojak námorníctva vo výslužbe, prišiel na to, že program TMST je užitočnou formou utvárania spoločenstva s mužmi na základni v nemeckom Stuttgarte, kde pracoval. Hoci Chris alebo ostatní členovia mali svoje pracovné povinnosti, pre ktoré nemohli prichádzať na stretnutia pravidelne každý týždeň, prostredníctvom sociálnych sietí zostávali spolu v kontakte a posielali si prosby o modlitby. Táto skupina mužov sa pre Chrisa stala tiež zdrojom povzbudenia zapojiť sa viac do života svojej farnosti pri Kostole Najsvätejšej Trojice v Stuttgarte. Stal sa lektorom, viedol stretnutia s birmovancami a stal sa aj členom farskej rady. Teraz Chris pomáha naštartovať program TMST na iných vojenských základniach.

Dominový efekt
Niektorí účastníci programu TMST vytvorili svoje vlastné spoločenstvá a programy pre mužov. Pred pár rokmi v meste Baton Rouge sa niekoľko skupín mužov spojilo a vytvorilo skupinu s názvom Muži Nepoškvrnenej, ktorej poslaním je „spájať a formovať ďalších mužov tak, aby sa stali vzormi viery v rodine, na pracovisku, vo farnosti i v miestnom spoločenstve“. Partia týchto chlapov sa rozhodla usporadúvať vo svojom meste konferencie pre mužov – katolíkov. Tie sa teraz konajú každoročne a zakaždým na ne prichádza viac než tisíc mužov.
Skupina TMST pri Kostole Najsvätejšej sviatosti vo Virgínii začala rozvíjať svoj vlastný program na podporu mužov. Namiesto toho, aby používali videá programu TMST, začali žiadať účastníkov programu, miestnych kňazov či iných mužov z farnosti o svedectvo ich vlastného príbehu viery. Tým, že si muži vo farnosti navzájom hovoria svoje skutočné a úprimné príbehy o nádeji, prehlbujú sa medzi nimi vzájomné putá.
„Keď ste v spoločnosti dobrých mužov, zmení vás to. Stanete sa lepším a vaša farnosť tak zosilnie,“ hovorí Timothy Goodic, dlhoročný člen mužskej skupiny pri Kostole Najsvätejšej sviatosti.

Vďačný za kríž
S tým súhlasí aj Mike MacDonald, ktorý sa medzitým opäť oženil s katolíčkou, ktorá ho podporuje vo viere. „Boh mi bolesťou pomohol uzdraviť srdce,“ hovorí Mike. „Prostredníctvom sĺz a osamelých nocí mi dal možnosť mať účasť na jeho utrpení.“ Vďaka tejto mužskej skupine sa Mike naučil, že na to, aby sa stal silným, musí mať pokoru priznať si zlyhania. Hovorí, že podľa neho to najlepšie vyjadruje tento verš: „A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila“ (2 Kor 12, 9).
Hoci sa Mike nevída so svojimi deťmi tak často, ako by si prial, prijal a uveril, že Boh má plán aj s ich vzťahom. Hovorí, že v jeho živote ešte nie je všetko v poriadku. No iné je to, že vždy, keď teraz Mike vidí kríž, vidí lásku.
„Som teraz novým mužom v Kristovi,“ hovorí. „Viem, že môj kríž je stále veľký, no pevne verím v Pánovu dobrotu. Viem tiež, že každý si nesie vlastný veľký kríž v živote a že ja som povolaný byť pre druhých akoby Kristom: pomáhať im niesť ich kríž a povzbudzovať ich.“

* Meno bolo zmenené



 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt