číslo 3,  ročník 21, pôst 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Vystúp z loďky
Milosť poslania


 

Peter zatiahol na hlbinu a spustil siete presne podľa Ježišovho slova. Takmer okamžite pocítil prudké trhnutie. S veľkou námahou začal so svojím bratom Ondrejom vyťahovať siete. Keď skončili, zostali stáť v nemom úžase. Ako mohli uloviť toľko rýb, že sa im až trhali siete? Peter sledoval, ako sa ryby v sieti mecú a hádžu jedna cez druhú. Začal sa obávať, či azda jeho loďke nehrozí potopenie.
No Peter nemyslel len na tieto praktické veci; uvedomil si, že práve je svedkom zázraku. Preto dokázal urobiť jediné: padol pred Ježišom na kolená. To, čo mu potom Ježiš povedal, mu navždy zmenilo život: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí“ (Lk 5, 10).
Loviť ľudí? Čo to má znamenať? Na to Peter musel prísť časom. Moc tohto muža ho inšpirovala k čomusi, čo presahovalo jeho chápanie: opustil svoje remeslo a začal putovať spolu s ním, s Ježišom, s rabbim z Nazareta. „A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním“ (5, 11).

Božie povolanie adresované Petrovi – i nám
Toto je milosť poslania. Keď Peter vystúpil z loďky a zanechal siete, vydal sa na dlhé putovanie. Odišiel z Galiley, vydal sa do miest Malej Ázie a napokon skončil v Ríme. V priebehu tejto cesty dostal od Ježiša – ako prvý vodca Cirkvi – kľúče od Božieho kráľovstva (pozri Mt 16, 19). Stal sa prvým človekom, ktorý pokrstil pohanov a prijal ich do Cirkvi. A napokon sa kvôli Ježišovi vzdal aj vlastného života. No toto všetko sa začalo tým, že vystúpil zo svojej loďky.
Ako je možné, že Peter dokázal urobiť takéto rozhodnutie? Azda sa takto prejavila len jeho impulzívna povaha? Nie; on sa osobne stretol s Ježišom a počul ho hovoriť s mocou a múdrosťou. A keď potom zatiahol na hlbinu a na Ježišovo slovo spustil siete, stal sa svedkom veľkého zázraku. Teraz ho ten istý Ježiš pozýva, aby sa pripojil k nemu v jeho poslaní. Božia milosť, ktorej bol Peter svedkom – milosť, ktorá tiež pôsobila v jeho srdci –, ho priviedla k prijatiu Ježišovho pozvania opustiť všetko, čo dovtedy poznal, a vydať sa na hlbinu – do neznáma.
Vidíš to prepojenie? Milosť Ježišovej prítomnosti v Petrovej loďke viedla k milosti Petrovej poslušnosti voči Ježišovmu príkazu. Vďaka tejto milosti neskôr prijal milosť veľkého úlovku rýb, ktorá ho zasa priviedla k milosti, vďaka ktorej dokázal vystúpiť z loďky a ísť loviť ľudí. Rovnaký vzorec funguje v živote každého kresťana. Ježiš prichádza do nášho života, žiada nás, aby sme ho počúvali a poslúchali, a dáva nám poslanie. Na každom kroku tejto cesty nám ponúka svoju hojnú milosť, vďaka ktorej môžeme nájsť odvahu konať to, čo od nás žiada.
Pozrime sa teda na to, ako počas tohto Pôstneho obdobia môžeme rásť v tejto „milosti poslania“.

Pros o zmenu svojho srdca
Naša viera nám hovorí, že len Boh môže naplniť najhlbšie túžby nášho srdca. Napriek tomu sa mnohí ľudia cítia prázdni a stratení. Aj ty sám pravdepodobne poznáš veľké množstvo takýchto ľudí. Prahneš po tom, aby spoznali Boha? Cítiš v sebe naliehavú túžbu naplniť ich potrebu po Ježišovi? Ak nie, potom pros Boha, aby ti dal srdce plné lásky voči nim a tiež túžbu podeliť sa s nimi o radostnú zvesť.
Ako vyzerá Božie srdce? Ako srdce Otca, ktorý poslal svojho milovaného Syna na svet, aby tento svet vyslobodil z hriechu a smrti. Podobá sa srdcu otca z podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý prijíma svoje zblúdené dieťa s radosťou slovami: „Bol mŕtvy a ožil; bol stratený a našiel sa“ (porov. Lk 15, 32).

Rozhliadaj sa okolo seba
Poslanie súvisí so všímaním si okolia. Pri plnení poslania sa človek musí zamerať na Boha a druhých ľudí, nie na vlastné potreby alebo túžby. To môže byť obzvlášť ťažké vtedy, keď sami zápasíme s vážnymi problémami. No Ježiš nám aj tak hovorí: „Vystúp z loďky; chcem, aby si pre mňa lovil ľudí.“
Možno máš strach, že keď sa budeš zameriavať na svoje okolie, začneš zanedbávať svoje povinnosti. No nemusí to tak byť. Boh nechce, aby si sa odvracal od svojich povinností, keď s ním budeš pracovať na tejto misii. Chce, aby si bol jeho vyslancom.
Prečo Boh tak nalieha, aby sme sa k nemu pripojili? Pretože vie, aký účinok má upriamenie sa na okolie. Predstav si to: Jedného dňa vstúpiš do neba. Pristúpi k tebe istá žena, ktorú si len zbežne poznal, a povie ti: „Chcem sa ti poďakovať za to, že si mi vtedy a vtedy povedal o viere a že si mi povedal také povzbudivé slová. Dnes som tu, pretože Boh ma vďaka tvojim slovám a tvojej starostlivosti priviedol sem.“
Ty si v tom okamihu spomenieš na situáciu, keď si ju stretol, a uvedomíš si, že to bol čas veľkej krízy. Práve si prišiel o prácu a premýšľal si, ako vôbec prežiješ ďalší mesiac bez výplaty. No keď si stretol túto ženu, pocítil si, že by si mal vyjsť zo seba, prihovoriť sa jej a podeliť sa s ňou o radostnú zvesť.
Vidíš, čo sa môže stať? Keď sa sústredíš na svoje okolie, začneš nachádzať príležitosti na podelenie sa o Božiu lásku s ľuďmi hľadajúcimi Boha. Všímaj si teda ľudí okolo seba. Usiluj sa byť bdelý voči podnetom Božieho Ducha. Ak budeš mať stále otvorené srdce, určite nájdeš príležitosti na to, aby si vyšiel zo seba a podelil sa s druhými o vieru.

Pozvanie, ktoré je pre teba
Keď Ježiš Petra vyzval, aby začal loviť ľudí, ten si možno pomyslel: Kto? Ja? To nezvládnem. Som len nevzdelaný rybár z Kafarnauma. Nikto ma nebude počúvať. No nepovedal to. Sústredil sa teda viac na Ježišovo pozvanie než na svoje obmedzenia.
Pri zvažovaní toho, že vystúpiš zo svojej loďky a skúsiš sa pripojiť k Ježišovi v jeho poslaní, môžeš protestovať: „Som príliš starý/mladý/zaneprázdnený, nie som dosť dôležitý alebo presvedčivý, aby som urobil niečo podstatné. Okrem toho nemám vo svojom okolí žiadne misijné pole.“ No Ježiš napriek tomu pozýva teba, aby si lovil ľudí pre jeho kráľovstvo. Nenecháva sa odradiť tvojimi obmedzeniami. Ako sa hovorí, on nepovoláva schopných, on uschopňuje povolaných. On ťa môže použiť práve tam, kde si – v tvojej práci, vo väzení alebo v opatrovateľskom ústave či doma v rodine, keď sa staráš o svoje deti alebo vnúčatá.
A nemysli si, že nemáš druhým čo povedať. Áno, tvoje obrátenie možno neprebehlo za takých dramatických okolností ako Pavlovo; úplne však bude stačiť, keď druhým povieš o tom, ako si vnímal, že ti Boh pomohol v rozličných okamihoch tvojho života – v časoch milosti i v časoch krízy.
Hovor o tom, ako si často cítil, že Boh ti je nablízku – pri nejakej mimoriadnej svätej omši, alebo keď si čítal určitý úryvok Písma, alebo pri narodení tvojho dieťaťa. Tak môžeš druhých presvedčiť, že Boh im bude nablízku aj na ich ceste.

Buď pre svet Kristom
Svätá Terézia Avilská napísala: „Kristus teraz nemá iné telo, len tvoje; nemá iné ruky a nohy na zemi, len tie tvoje.“ To znamená, že teraz si ty jeho rukami a nohami, očami aj ušami. Skús teda počas tohto Pôstneho obdobia popremýšľať nad tým, kam ťa Ježiš chce poslať a koho sa chce prostredníctvom teba dotknúť. Chce skrze teba povedať slovo útechy alebo povzbudenia tvojmu kolegovi? Trpí nejaký človek, ktorého máš rád, a potrebuje modlitbu? Alebo potrebuje tvoje dieťa napomenutie či usmernenie? Kristus je v tebe, a tak ty môžeš nechať zaznievať jeho slová.
Táto milosť poslania – teda milosť byť Kristom pre každého, koho stretneme – sa začína a končí pri Ježišovi. Bez neho nemôžeme nič urobiť. Ak budeme mať otvorené oči, zistíme, že on nás neustále vyhľadáva. Počas tohto Pôstneho obdobia buď ochotný pozvať Ježiša do svojej loďky, aby ti mohol dať milosť poslúchnuť ho, vybočiť zo svojich zabehaných koľají a pripojiť sa k jeho poslaniu. Celým srdcom uver, že Boh ti túto milosť dá. Stačí mať srdce otvorené a plné dôvery.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt