číslo 4,  ročník 21, Veľká noc 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Spásonosná Božia moc
Ako sa nám sprítomňuje Ježišov kríž


 

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).

Veľkonočná nedeľa. Mária Magdaléna práve povedala apoštolom o prázdnom hrobe, o anjeloch a o svojom stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom. Peter a ostatní sa ponáhľali k vrchu, kde ho mali stretnúť, a premýšľali pritom, čo ich tam čaká. Bude tam naozaj živý Ježiš – tak, ako to povedala Mária? Ak áno, bude ich karhať za to, že ho opustili? Bude ich učiť tak ako predtým?
Predstav si, akí museli byť prekvapení, keď im Ježiš ako prvé povedal, že majú ísť krstiť a získavať učeníkov. Čo bolo, bolo; teraz mali začať napĺňať poslanie, ktoré im pripravil. Mali ísť ku všetkým národom a ohlasovať evanjelium – a krstiť všetkých, ktorí sa obrátia a uveria v Pána.

Obrátenia v prvotnej Cirkvi
A presne to sa aj stalo. Po tom, čo apoštolov naplnil Duch Svätý, oni išli a robili, čo im Ježiš kázal. Ľudia, ktorí ich počúvali ohlasovať evanjelium, obracali sa k Ježišovi a dávali sa pokrstiť: zástup na Turíce (pozri Sk 2, 1 – 12), strážca väzenia vo Filipách (16, 20 – 34) či správca etiópskej kráľovnej (8, 26 – 39). A práve prostredníctvom takéhoto modelu s troma prvkami – teda evanjelizáciou, obrátením a krstom – Cirkev počas prvých stáročí rástla.
Katechumenov učili o Ježišovi a o jeho smrti a vzkriesení. Potom sa spolu s nimi modlili a učili ich modliť sa. Katechumeni boli tiež vyzývaní konať pokánie a prejaviť ľútosť nad svojimi minulými hriechmi. Boli tiež pobádaní bojovať ďalej proti hriechu a pokušeniu. Až keď bolo vidno, že títo kandidáti do istej miery prežili obrátenie, boli pokrstení, mohli prijať Eucharistiu a vyhlásili ich za plnoprávnych členov Cirkvi.
Dnes je to iné. Namiesto toho, aby krst nasledoval po evanjelizácii a obrátení, človek zvyčajne prijíma krst na začiatku svojej cesty viery – zvyčajne vtedy, keď je ešte len dieťaťom. Hoci jestvuje mnoho dobrých dôvodov, prečo sa presadil práve tento model, plynie z neho aj jeden vážny dôsledok: môže spôsobiť, že budeme bagatelizovať moc tejto sviatosti a vplyv, aký môže mať na náš život.
Tento mesiac sa v našich článkoch chceme pozrieť na sviatosť krstu, ktorú Cirkev nazýva „základom celého kresťanského života“ (KKC 1213). Chceme si pripomenúť, čo sme prijali, keď sme boli pokrstení, a položiť si otázku, či a ako by sme mohli začať odkrývať dary, ktoré nám Boh láskavo udelil pri krste.

Sviatosti ako mocné znamenia
Predtým, než sa ponoríme do témy krstu, bude osožné pripomenúť si, čo sú sviatosti. Všetci vieme, že každá sviatosť má svoj vlastný súbor symbolov: chlieb a víno pri Eucharistii; voda a olej pri krste; sľub a výmena obrúčok pri uzatváraní manželstva. Každý z týchto prvkov symbolizuje nejaký aspekt toho, ako chce Boh pôsobiť v našom živote – či už nás chce živiť, obmyť nás od hriechu, alebo nás spojiť sviatosťou manželstva.
No sviatosti sú oveľa viac než len súbor symbolických úkonov. Ony aj uskutočňujú to, čo symbolizujú. Napríklad chlieb a víno sa v danej chvíli skutočne zmení na Kristovo telo a krv a pri prijímaní nás naozaj napĺňa Ježišova prítomnosť. Sľuby pri sobáši nás naozaj zaväzujú a uschopňujú žiť to, čo si sľubujeme. Podobne voda, ktorá sa na nás vylieva pri krste, symbolizuje nielen naše očistenie od hriechu, ale toto očistenie aj vykonáva. Keď kňaz alebo diakon hovorí slová: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,“ skutočne sa rodíme z vody a z Ducha (pozri Jn 3, 5).
Pred dvoma rokmi pápež František počas jednej generálnej audiencie rozoberal moc krstu a poukazoval pritom na to, že krst naozaj uskutočňuje to, čo naznačuje: „Krst umožňuje Kristovi žiť v nás a nám umožňuje žiť v spojení s ním,“ povedal. „Existuje stav pred krstom a po krste,“ a práve krst spôsobuje „prechod z jedného stavu do druhého“ (Generálna audiencia, 11. apríla 2018).
Aj pápež Benedikt XVI. sa v príhovore adresovanom rodičom zameral na slová, ktoré sú vyslovované pri krste: „Tieto slová nie sú len akousi formulkou; sú realitou. Označujú okamih, v ktorom sa vaše dieťa znovuzrodí ako Božie dieťa“ (Homília, 7. januára 2007).
Pápež František aj pápež Benedikt XVI. sa tak dotkli kľúčovej veci ohľadom krstu i sviatostí vôbec: keď vykonávame obradné úkony a recitujeme predpísané modlitby, ktoré sú súčasťou slávenia sviatostí, Boh mocne a jasne koná.
S touto myšlienkou sa teraz pozrime bližšie na to, ako chápal sviatosť krstu svätý Pavol.

„Alebo neviete?“
V prvých piatich kapitolách Listu Rimanom sa Pavol zameriava na „Božiu moc na spásu každému, kto verí“ (porov. Rim 1, 16). Opisuje, ako boli všetci ľudia spútaní hriechom a ako Boh láskavo poslal svojho Syna Ježiša, aby nás vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tieto kapitoly sú strhujúcim textom; týkajú sa vecí ako nebo a peklo, dobro i zlo, hriech aj vykúpenie.
Pavol, samozrejme, vedel, že je potrebné vysvetliť, čo Boh urobil pre to, aby nás zachránil. No rovnako dôležité bolo vysvetliť, ako sa táto spása dostáva k nám. A práve tu prichádza na scénu krst. V 6. kapitole píše: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 3 – 4).
Toto je zázrak krstu. Keď na nás tiekla krstná voda, spojili sme sa s Ježišom a s jeho smrťou na kríži. Všetka moc, milosť a milosrdenstvo, ktoré Boh na Veľkú noc daroval svetu, sa v deň nášho krstu vliala do nášho života a my sme sa tak stali novým stvorením.
Takýto štedrý a milujúci je náš nebeský Otec. Aby nás priviedol späť, urobil všetko, čo sa dalo. Dal nám túto prekrásnu sviatosť, ktorou z nás zmýva hriechy a napĺňa nás svojím svetlom a životom. Nečaká, kým si tieto milosti zaslúžime, pretože vie, že by sme to nikdy nedokázali. Namiesto toho preberá iniciatívu a koná v nás divy – hoci sme v tej chvíli primalí na to, aby sme vedeli, čo sa to vlastne deje!

„Celá rovnica“ krstu
Sviatosť krstu je však napriek tomu len „jednou časťou rovnice“. Ako sme povedali vyššie, v prvotnej Cirkvi ľudia zvyčajne bývali krstení až potom, keď prežili určité obrátenie. Už pred ich krstom sa stalo čosi, vďaka čomu začali vnímať Božiu moc a výzvu žiť v Kristovi. Už pred krstom zakúsili vo svojom srdci dotyk Ducha Svätého a začali sa na neho obracať s prosbou o pomoc, útechu a odpustenie.
V súčasnosti sa však krst zvyčajne udeľuje ešte pred obrátením. Milosť a moc tejto sviatosti preto môže v živote pokrsteného človeka akoby driemať – a to aj veľmi dlho. Až keď sa obrátime k Pánovi, začíname prežívať moc obsiahnutú v krste. Duch Svätý nás vyzýva na to isté, na čo vyzýval Peter svojich prvých poslucháčov na Turíce: Konajte pokánie! Uverte, že je vo vás Kristus! Uverte v nový život, ktorý vám už bol daný! Dôverujte a verte, že ste novým stvorením, a dovoľte, aby toto nové stvorenie vo vás ožilo!
Boh nám dal úžasné dary. Obmyl nás od všetkých hriechov; stali sme sa jeho synmi a dcérami; otvoril nám nebeské kráľovstvo; ba dokonca do nás vložil svoj život, Boží život. A to všetko sa stalo pri krste. Teraz nás žiada, aby sme si tieto dary vzali a dovolili im zmeniť náš život.
Nežiada to od nás len Boh. Aj svätí a anjeli, zhromaždení okolo Božieho trónu, nás žiadajú, aby sme prijali toto dedičstvo. Sám Duch Svätý nás k tomu povzbudzuje a vrúcne sa s nami túži podeliť so všetkou svojou múdrosťou, mocou a láskou. A Cirkev nás pozýva žiť ako deti neba, aby sa tak obrátili aj tí, ktorí zatiaľ neuverili.
Z našej strany stačí urobiť málo, možno jeden-dva krôčiky. A Boh odpovie záplavou milosti. Boli sme pokrstení v Krista. V Kristovi teda aj žime!

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt