číslo 4,  ročník 21, Veľká noc 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Krstom ponorení do Krista
Spojení s Kristom môžeme premôcť všetko


 

Keď v nedeľu pri svätej omši recitujeme Nicejsko-carihradské vyznanie viery, jedným hlasom vyznávame vieru v „jeden krst a odpustenie hriechov“. Počas Veľkonočného obdobia si pripomíname tento krst veľmi živo: nechávame sa pokropiť svätenou vodou. Pri niektorých svätých omšiach si tak pripomíname deň, keď bola na nás prvý raz vyliata posvätená voda. Pripomíname si tak deň, keď sme prvý raz vyznali svoju vieru v Ježiša – alebo keď ju za nás vyznali naši rodičia a krstní rodičia. V ten deň boli zmyté naše hriechy a boli sme prenesení do Božieho kráľovstva.
Prečo Cirkev tak úzko prepája sviatosť krstu s Veľkonočným obdobím? Prečo nás Kristovo zmŕtvychvstanie podnecuje k úvahe nad naším vovedením do Cirkvi? Práve na túto otázku sa chceme zamerať v tomto článku. Chceme sa bližšie pozrieť na puto medzi Ježišom a nami – zvlášť na puto medzi naším každodenným životom a Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Zomreli sme s Kristom
Začnime Písmom. Svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom píše, že keď sme boli pokrstení, boli sme zjednotení s Ježišom v jeho smrti na kríži (6, 3). Pavol vysvetľuje, že keď Ježiš zomrel, „zomrel raz navždy hriechu“ (6, 10). A keďže sme spojení s Kristom, zomreli s ním aj naše hriechy. A zomrel aj trest plynúci z týchto hriechov. Keď Ježiš na kríži zvolal: „Je dokonané“ (Jn 19, 30), neurobil tým len čosi symbolické. Ohlásil pravdu, ktorá zmenila život miliardám ľudí. Hriech bol zničený, ľudstvu bolo odpustené a otvorili sa brány neba.
Dokonané bolo Ježišovo dielo na kríži, ako aj to, ktoré sa udialo, keď sme boli krstom ponorení do Kristovho kríža. Nielenže nám boli odpustené hriechy; bol z nás zmytý aj dedičný hriech. Pri krste sme boli očistení aj od nášho dedičného nedostatku dôvery v Boha, od našej zdedenej túžby uprednostniť seba samých pred Ježišom a jeho vôľou (pozri KKC 397 – 398). Už viac nie sme pod odsúdením, ktoré nám privodil dedičný hriech (pozri Rim 8, 1).
Ako katolíci veríme, že sviatosti sú živé znamenia, ktoré nás môžu skutočne priviesť do styku s Ježišovým životom. Napríklad svätá omša nás privádza naspäť na Poslednú večeru, pri ktorej môžeme prijímať Kristovo telo a krv. Krst nás berie späť ku Kristovmu krížu a dáva nám podiel na slobode a vykúpení, ktoré nám Ježiš vydobyl. Akoby nás táto sviatosť „vkladala“ do Krista, ktorý za nás obetoval svoj život. Alebo, prepožičajúc si obraz známej stredovekej modlitby Duša Kristova, skrývame sa do jeho rán a jeho nepoškvrnená a nevinná krv nás obmýva a očisťuje od každého hriechu a každej neprávosti.

S Kristom sme vstali z mŕtvych
Sú to úžasné pravdy, však? Kto by si pomyslel, že všemohúci Boh zájde až tak ďaleko, aby nás oslobodil? No táto sviatosť nás nielen očisťuje od hriechov. Nespája nás len s Ježišovou smrťou; spája nás aj s Ježišovým zmŕtvychvstaním. Svätý Pavol Kolosanom napísal: „S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2, 12).
Krst nás nielenže očisťuje; on nás tiež pozdvihuje k novému životu. Dáva nám podiel na moci samého Boha, vďaka ktorej sa oslobodzujeme od hriechu. Duch Svätý vstúpil do nášho srdca, spravil nás novým stvorením a teraz nás uschopňuje prijímať ponuku Božej cesty pokoja a čistoty a odmietať cestu hriechu, sebectva a pýchy.
Samozrejme, zo skúsenosti vieme, že v boji proti hriechu nie sme vždy úspešní. Krst nás síce oslobodil od dedičného hriechu, no naša ľudská prirodzenosť je stále zraniteľná. Stále je v nás určitý sklon hrešiť (zvaný „žiadostivosť“), s ktorým musíme zápasiť po celý svoj život. No pokušeniu nevzdorujeme sami. Vďaka krstu v nás žije Kristus; on je naša nádej na slobodu a slávu – stačí sa k nemu obrátiť a poprosiť ho, aby nás naplnil svojou milosťou (pozri Kol 1, 27).

„Semeno“ krstu
Boh nám toho daroval nesmierne veľa. Ponoril nás do smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna. Obmyl nás od dedičného hriechu a dal nám svojho Ducha Svätého, ktorý nám dáva schopnosť žiť vo svätosti. A to všetko vykonal pri našom krste. No tento nový život, ktorý sme dostali pri krste, je len „semenom“. Žije v nás, no kým sa ho nechopíme a nezasadíme ho do pôdy viery, zostane len nevyužitým potenciálom. Keď to však urobíme, zapustí v nás korene a prinesie úžasné ovocie.
Svätý Pavol Kolosanom povedal, že keďže boli vzkriesení s Kristom, mali by „hľadať, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (pozri Kol 3, 1). Napísal im, že pri krste boli „s Kristom ukrytí v Bohu“ (3, 3). Taktiež im povedal, že keď budú „myslieť na to, čo je hore“ (pozri 3, 1), uvidia vo svojom živote hlboké a trvalé zmeny.
To isté platí aj pre nás. Hľadať to, čo je hore, v podstate znamená vyhľadávať každý deň Ježiša v modlitbe. Znamená to prichádzať každú nedeľu na svätú omšu s otvoreným, očakávajúcim srdcom a ochotou počúvať Boží hlas a podriadiť Bohu svoj život. Znamená to uvažovať nad slovami Písma, nechávať Ducha Svätého napĺňať našu myseľ a naše srdce svojou pravdou a svojimi prisľúbeniami. Znamená to vyznávať hriechy, ktoré nám bránia kráčať po ceste k Pánovi a žiť v moci jeho zmŕtvychvstania.
Boh prisľúbil, že ak urobíme konkrétne praktické kroky a budeme ho tak hľadať celým svojím srdcom, nájdeme ho (pozri Jer 29, 13 – 14). Ak si na modlitbu a čítanie Písma vyhradíme každý deň čo i len pätnásť minút, začneme „nachádzať“ Ježiša a zakúšať pôsobenie jeho milosti v našom vnútri. Ako taká milosť vyzerá? Možno sa konečne dokážeš vzdať svojej zatrpknutosti alebo odpustíš niekomu, kto ťa v minulosti ranil. Možno prídeš na to, že si láskavejší a menej súdiš druhých. Alebo môžeš nájsť novú silu premáhať pokušenia alebo nejaký dlhodobý hriešny zlozvyk. Možno sa začneš väčšmi starať o to, aby si druhých privádzal k Pánovi, alebo sa začneš starať viac o chudobných.

Nemožné sa stalo možným
Svätý Cyprián z Kartága, ktorý žil v 3. storočí, bol pred svojím obrátením ku Kristovi úspešný a solventný právnik. V jednom liste, adresovanom priateľovi Donátovi, priznal, že pred svojím krstom nedokázal veľmi veriť tomu, že ktokoľvek – a zvlášť on – môže zanechať svoj starý hriešny spôsob života a zakúsiť pravé oslobodenie a slobodu. Domnieval sa, že jeho hriechy a „zakorenené neresti“ sú súčasťou jeho identity a že s nimi jednoducho bude musieť navždy žiť. To všetko sa však zmenilo po krste:

„Škvrna minulých rokov bola zmytá. Do môjho srdca sa vlialo svetlo zhora, pokojné a čisté. Potom som skrze Ducha Svätého zakúsil znovuzrodenie a stal som sa novým človekom. Začal som si byť istý vecami, o ktorých som kedysi pochyboval. Začali sa mi zjavovať pravdy, ktoré mi boli kedysi skryté. To, čo sa mi predtým zdalo nemožné, vtedy začalo byť možné“ (List Donátovi 5).

Aj tebe sa môže nemožné stať možným – podobne ako sa to stalo svätému Cypriánovi. Aj ty si totiž rovnako ako on pri krste zomrel a vstal s Kristom. Je to ten istý krst, niet medzi nimi rozdielu a Boh nemá obľúbencov. Každý, kto je pokrstený, dostáva toho istého Ducha Svätého, tú istú milosť a tie isté prisľúbenia.
Dovoľ teda, aby sa ťa zmocnila milosť tejto úžasnej sviatosti. Vždy, keď ťa počas Veľkonočného obdobia kňaz pokropí svätenou vodou, nanovo si zaumieň žiť novým životom, ktorý si dostal. Vždy, keď vyznáš jeden krst na odpustenie hriechov, popros Ducha Svätého o milosť, ktorú potrebuješ na boj s hriechom. A zakaždým, keď vyslovíš to veľké „amen“ na konci eucharistickej modlitby, vlož do tohto slova celé svoje srdce a celú svoju dušu. V krste si bol zjednotený s Kristom a stal si sa novým stvorením.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt