číslo 4,  ročník 21, Veľká noc 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Staňme sa Cirkvou loviacou ryby
Výzva preorientovať farnosť na evanjelizáciu
otec James Mallon


 

Otec James Mallon bol farárom vo farnosti svätého Benedikta. V súčasnosti je v Halifaxskej diecéze vikárom pre evanjelizáciu. Keď sa pozornosť jeho bývalej farnosti zamerala na formovanie učeníkov – misionárov, zaznamenala pozoruhodný rozvoj a duchovnú obnovu. Jeho postrehy k obnove farnosti môžu pomôcť katolíckym kňazom, farníkom a laickým vodcom vniesť do ich farností viac života.

Dnes žijeme v inej dobe. V minulosti, v dobe, ktorú ja osobne nazývam „doba kresťanstva“, boli kultúra a viera navzájom úzko prepojené. Ak ste išli s davom, tak ste sa pravdepodobne v istom okamihu dostali do kostola. Dnes to tak nie je. Nejde len o to, že sa vyprázdňujú kostoly. Mení sa štruktúra diecéz a mnohé kostoly sa zatvárajú. Nedávno som počul, že jedna z najstarších nemeckých diecéz zlúčila sedemsto starých farností do tridsiatich dvoch nových.
Ja vidím problém v tomto: mnohé naše domnienky ohľadom pastoračnej služby – naše metódy udržiavania katolíckeho života vo farnostiach – sa zakladajú na kultúre, ktorá už neexistuje. V kresťanskej dobe stačilo postaviť kostol, vyvesiť časy svätých omší, odomknúť dvere a ľudia sa tam ukázali. Dnes to však takto nefunguje. Ľuďom, ktorí sú von, nestačí povedať: „Poďte dnu.“

Obnova farností
Ako teda obnovíme naše farnosti? Kľúčom je povedať ľuďom v Cirkvi: „Choďte. Buďte Kristovými vyslancami. Buďte tí, ktorí pozývajú.“ A to sa bude diať, ak budeme nasledovať svätého Pavla, ktorý sa usilovne snažil priviesť svoje stádo k „zrelosti v Kristovi“ (pozri Kol 1, 28). Musíme vnímať, že pastorácia je o privádzaní ľudí k duchovnej zrelosti.
Zdravá Cirkev bude mať určite aj nových, a teda menej zrelých členov. No jej dlhodobí členovia by sa mali stávať duchovne zrelšími. Prejavuje sa to v prehlbovaní modlitby, hlbšom chápaní Písma a svätej omše, v raste ochoty slúžiť a ďalej odovzdávať vieru. Ak máme mať katolícke farnosti, v ktorých sa drvivá väčšina členov bude usilovať o dosiahnutie svätosti a vedenie misijného života, potom sa musíme preorientovať a zmeniť predmet, na ktorý sa zameriavame.
Všetky farnosti povzbudzujem pestovať päť oblastí, ktoré možno nájsť v mnohých živých laických cirkevných hnutiach. Medzi ne patrí napríklad aj hnutie Cursillo, vďaka ktorému po prvý raz ožila aj moja viera. Týmito oblasťami sú:

  1. bohopocta vzdávaná pri svätej omši,
  2. oddanosť evanjelizácii,
  3. učeníctvo,
  4. zakúšanie spoločenstva,
  5. vášeň slúžiť.
V Spojených štátoch amerických chodí každú nedeľu do kostola len 20 percent katolíkov. A koľkí z tých dvadsiatich percent robia aj čosi viac, než len chodia na svätú omšu? Len hŕstka. Mnohí katolíci nemajú žiadnu inú skúsenosť s katolíckou vierou okrem nedeľnej svätej omše. Tento prvok je veľmi dôležitý, no je len jednou z piatich oblastí. Podstatne dôležité sú aj tie ostatné.

Potreba učeníkov – misionárov
Ako zaplníme túto dieru v prežívaní viery u katolíkov? Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Liturgiu… má predchádzať evanjelizácia, viera a obrátenie“ (KKC 1072). Keď niet obrátenia srdca, ak sa so sviatosťami zaobchádza len ako s kultúrnymi obradmi prechodu do dospelosti pre ľudí, ktorí majú len hmlistú vieru v Boha, tak sme zlyhali.
Myslím na podobenstvo o štyroch mužoch, ktorí priniesli ochrnutého muža (pozri Mk 2, 1 – 12). Oni boli ochotní rozobrať Petrovi strechu, pretože vedeli, že pri Ježišových nohách sa ľuďom mení život. Keď títo štyria muži prišli k veľkému zástupu, mohli si povedať: „Položme ho len tu na zem.“ To sa deje, keď niekomu udelíme sviatosť bez osobného stretnutia s Ježišom. A dúfame pritom, že v nejakom okamihu milosť akosi „začne účinkovať“.
Ako farár som asi po desiatich rokoch prišiel na to, že ak sa srdcia ľudí nezapália, môžem ohlasovať pravdy viery, koľko chcem, no nikdy to neprinesie výsledky. Toto bol pre mňa veľký objav, ba priam zjavenie. A bol to aj dôvod, pre ktorý som sa zameral na evanjelizáciu.
V minulosti fungoval tradičný model, ktorý by sa dal vyjadriť heslom: „Správaj sa, ver a patri medzi nás.“ Ľudia zvyčajne vedeli, aké je správne morálne správanie a v čo veria. Dnes už nie. Táto štruktúra mizne. Preto som presvedčený, že na to, aby sme pritiahli ľudí, treba tento náš model zmeniť: najskôr patri medzi nás, potom uver a potom sa správaj určitým spôsobom. S otázkami správania sa možno zaoberať až potom, keď ľudia uveria. Nie, neznamená to, že poľavujeme zo svojich zásad. Veď práve toto robil aj Ježiš. Hriešnici, s ktorými sa stretal, odpovedali na toto stretnutie s vierou v toho, „ktorý prvý miloval ich“ (pozri 1 Jn 4, 19).
Keď sú ľudia evanjelizovaní, ich srdcia sa menia. Bez nútenia pomáhajú v kostole. Pocítia túžbu pripojiť sa k malej skupinke alebo študovať Písmo. My to nazývame „primát evanjelizácie“: základom je pomôcť ľuďom stretnúť Ježiša a zakúsiť moc Ducha Svätého.

Od udržiavania k misii
Misijná farnosť je pre mňa taká farnosť, ktorá sa zameriava na ľudí, ktorých nemá. Toto ja nazývam misiou. Udržiavaním nazývam starostlivosť len o tých ľudí, ktorých už máme. No nie je to buď – alebo. Nejde o to, že by sme si museli vybrať buď udržiavanie, alebo misiu. Potrebujeme oboje. No prechod z udržiavania na misiu si vyžaduje zmenu predmetu, na ktorý sa v prvom rade zameriavame. Farnosti, ktoré v prvom rade dbajú na to, aby sa postarali o svojich ľudí, sa zvyčajne nikdy nepustia do misie, ktorá by prinášala nejaké ovocie. A ak aj nejakú misiu vykonávajú, tak len ako čosi druhoradé. V mojej farnosti svätého Benedikta sme prvoradým urobili práve získavanie učeníkov. To bola naša pumpa, ktorá priniesla život do celej farnosti.
Ako farár som prvé roky strávil kázaním a vyučovaním o podstate Cirkvi a o tom, čo to znamená byť učeníkom a evanjelizovať. A potom sme začali evanjelizáciu robiť. Použili sme kurz Alfa, evanjelizačnú metódu, ktorú rozvinula Anglikánska cirkev v Anglicku, no používajú ju tiež katolíci na celom svete. V posledných deviatich rokoch prešli v našej farnosti kurzom Alfa desiatky tisíc ľudí. A bol som svedkom toho, že tento „rybolov“ priniesol neuveriteľné úlovky.
Ježiš povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4, 19). Musíme byť Cirkvou, ktorá loví ryby. No väčšina farností sa do rybolovu nepúšťa. Ak chytíme nejakú rybu, tak len preto, že nám vplávala do prístavu a skočila do loďky. Väčšina farností si vtedy povie: „To je úžasné. Máme rybu. Zapíšme ju do prípravy dospelých na prijatie sviatostí.“ No chytať ryby zámerne a úmyselne nejdeme. Kurz Alfa je rybársky nástroj – spôsob, akým sa dá ohlasovať evanjelium ľuďom, ktorí ešte nie sú spojení s Cirkvou. Ľudia pozývajú iných ľudí. A pretože pestujeme takúto „kultúru pozývania“, viac než polovicu účastníkov kurzu Alfa tvoria ľudia, ktorí nechodia do kostola.
Kultúra našej farnosti sa začala meniť vďaka tomu, že sme zaviedli kurzy Alfa a že sme do farských letákov a občas aj do svätej omše zaradili svedectvá bežných ľudí. Vtedy sme začali sláviť čosi iné. Neslávili sme už len sviatosti; slávili sme aj obrátenie.

Evanjelizácia pred sviatosťami
Keď som prišiel do farnosti svätého Benedikta, vždy po prvom svätom prijímaní neuveriteľne poklesol počet detí prihlásených na farské katechézy. Mali sme skvelý veľký systém, no na svätú omšu neprichádzala ani polovica rodín. Niet divu, že aj na nedeľných farských katechézach bývalo veľmi málo ľudí.
S podporou miestneho biskupa sme sa rozhodli zrušiť vyučovanie po ročníkoch a tiež vysluhovanie sviatostí podľa veku. Chceli sme, aby sviatosti slávili zevanjelizovaní ľudia. Ako sme to urobili? Namiesto klasickej katechetickej prípravy na birmovku sme založili skupinu mladých a dbali sme na účasť na svätej omši. Ak chcel nejaký človek prijať sviatosť birmovania, mohol sa porozprávať s vedúcim mladých. Potom sme pre takýchto ľudí pripravili osobitné stretnutia, na ktorých sme ich ďalej pripravovali.
Ľudia sa pýtali, ako a kedy môžu prijať prvú sviatosť zmierenia alebo prvé sväté prijímanie. Odpovedali sme im, aby si ako svoj „program“ osvojili život Cirkvi: účasť na svätej omši, každodennú modlitbu a tak ďalej. A keď budú pripravení, tak budú pripravení. Urobili sme ešte veľa iných zmien, no tieto patrili medzi tie najdôležitejšie.

Cirkev – umierajúca a vstávajúca z mŕtvych
Myslím, že Pán pripravuje Cirkev, aby oslovila svet, ktorý sme povolaní oslovovať. Ľudia sú hladní po zmysle života, po láske a po Bohu. Mnohí ľudia pozerajú na Cirkev a myslia si, že im nemá čo ponúknuť. No ja som presvedčený, že my máme odpoveď na túto ich túžbu: je ňou Ježiš Kristus, ktorý nás skrze moc Ducha Svätého privádza k Otcovi. Ako teda pomôžeme ľuďom, aby to videli? Musíme žiť svoju teológiu, nielen ju učiť.
Cirkev prechádza procesom umierania a vstávania z mŕtvych. Je to veľkonočné tajomstvo: umieranie a vstávanie z mŕtvych. Niektoré jej aspekty nám doslova umierajú priamo pred očami, no taktiež sa znova rodí čosi nové. Nedávno som bol vo Švajčiarsku, kde chodia do kostola len štyri percentá katolíkov a kde je život vo farnostiach už takmer mŕtvy. No stretol som tam aj niekoľko stoviek mladých katolíkov, ktorí sú neuveriteľne zapálení pre svoju vieru. Títo mladí sú zrelí a horliví. Je to nesmierne nádejné znamenie.
Pre revolučné zmeny v našej kultúre sa toho veľmi veľa rozpadá, no predsa sa zároveň opäť rodí čosi nové. Máme množstvo dôvodov na nádej. Nepripútajme sa teda k nejakému modelu farnosti, ktorý sa rozpadá a potápa. Namiesto toho sa staňme súčasťou toho nového, ktorý buduje Boh.

Tento článok je upraveným prepisom obsiahleho interview, ktoré urobilo The Word Among Us s otcom Jamesom Mallonom.

Otec James Mallon je autorom knihy Divine Renovation: Bringing Your Parish From Maintenance to Mission (v češtine vyšlo ako Proměna farnosti – Z udržovacího režimu k misijnímu zápalu). Pre viac informácií, ako zmeniť svoju farnosť tak, aby bola zameraná na misiu, navštívte stránku divinerenovation.net. Otec James nedávno vydal novú knihu s názvom Divine Renovation Beyond the Parish (Božská obnova presahujúca farnosť).

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt