číslo 5,  ročník 21, jún 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Modlitba a starostlivosť
Evanjelizovať znamená byť znamením Božej prítomnosti


 

Výzva evanjelizovať je v prvom rade výzvou na modlitbu. Je to pozvanie povzniesť sa v modlitbe nad svoje vlastné potreby, prihovárať sa za potreby druhých, a to najmä za potreby duchovné. Spomeň si, že úlohou nás veriacich je dvíhať sa navzájom do Ježišovho náručia, ktorý je naším konečným cieľom a našou najväčšou potrebou.
Najjednoduchší spôsob, ako sa pustiť do evanjelizácie, je žiadať o milosť hľadieť na druhých tak, ako ich vidí Boh. Vyber si nejakého človeka, ktorý evidentne niečo potrebuje. Opíš jeho situáciu Ježišovi. Pros Boha o to, čo daný človek potrebuje: novú prácu, úspešnú operáciu, uzdravenie naštrbeného vzťahu v rodine. Potom dovoľ, aby sa tieto potreby stali vstupnou bránou pre ešte hlbšiu modlitbu, modlitbu, ktorá sa dotýka tých najhlbších, najduchovnejších potrieb daného človeka. Takto sa modlievaj často a Ježiša pritom pros, aby tomu človeku naplnil tú najväčšiu potrebu zo všetkých – aby mu daroval živý vzťah s Bohom, s jeho nebeským Otcom.
Keď sa modlíme takto, pripájame sa k Ježišovi, Veľkňazovi, ktorý stojí pred Božím trónom (pozri Hebr 4, 14 – 16). Otvárame sa tiež charizmám a darom, ktoré nám Boh chce dať, aby sme danému človekovi pomohli.
Keď napríklad Teréziinmu bratovi Róbertovi lekári diagnostikovali pokročilé štádium rakoviny, ona sa za neho začala modliť a predkladať Ježišovi všetky terapie, ktoré podstupoval. Bohu odovzdala aj svoj strach a obavy. Potom ho prosila, aby jej ukázal aj bratove hlbšie potreby. Bolo to náročné; čiastočne aj preto, že Terézia sa s Róbertom rozprávala prinajlepšom párkrát do roka. „Čo môžem urobiť, Pane?“ pýtala sa v modlitbe. Vtedy pocítila, akoby jej Boh hovoril: „Prečo mu nie si jednoducho sestrou a nezavoláš mu?“ Terézia sa teda rozhodla, že bude svojmu bratovi volať každú nedeľu. A aj vďaka tomu ich oboch počas nasledujúcich troch rokov – od chvíle stanovenia diagnózy až po Róbertovu smrť – napĺňalo Božie milosrdenstvo a uzdravenie.

Predstav si Božiu prítomnosť
Jedným zo spôsobov, ako sa dá začať s takouto evanjelizačnou modlitbou, je modliť sa pred fotografiou konkrétneho človeka alebo si jednoducho zavrieť oči a predstavovať si, ako k danému človekovi prichádza Ježiš. Uvedom si, akú lásku k nemu Ježiš cíti, a predstav si, že ho objíma. Opíš Ježišovi jeho (či jej) potreby a počúvaj, čo ti chce povedať. Takto sa modli a nezabudni pritom poďakovať Ježišovi za to, že – viditeľnými aj neviditeľnými spôsobmi – už v živote tohto človeka koná.
Alebo môžeš použiť inú formu modlitby: predstav si tohto človeka vo vnútri nejakej budovy, napríklad v jeho dome. Potom si predstav, ako Ježiš klope na vchodové dvere. Tieto dvere nemajú zvonka kľučku ani guľu. Sú tie dvere zamknuté alebo zaseknuté? Sú zhrdzavené? Sú príliš ťažké? Otvorí ich ten človek? Potom si predstav, že sa stane niečo nezvyčajné. Odrazu úplne prestane záležať na tom, v akom stave sú tie dvere. Počas toho, ako sa modlíš, Ježiš prechádza priamo cez ne a napokon tohto človeka objíma. Sila Ježišovej lásky ho pobáda prijať Pána, udeľuje mu potrebnú odvahu a dáva mu milosť spásy.

Za koho sa modlíme?
Keď chce Písmo opísať ľudí, s ktorými sa pravidelne stretáme – našu rodinu, priateľov, spolupracovníkov a susedov –, používa grécke slovo oikos, ktoré by sa dalo preložiť ako „domácnosť“. Práve za týchto ľudí by sme sa mali modliť v prvom rade – za ľudí, ktorí už sú alebo ktorí, ako dúfame, sa v budúcnosti stanú našimi bratmi a sestrami v Kristovi. Toto robil aj Ježiš, keď sa modlil za Petrovu svokru a tiež vtedy, keď sa modlil za apoštolov pri Poslednej večeri.
Pozri sa teda na okruh svojich priateľov, príbuzných, kolegov a známych a vyhliadni si medzi nimi tých, ktorí možno potrebujú zakúsiť Boží dotyk a počuť Božie slovo. Vyber si niekoľko jednotlivcov, za ktorých sa budeš pravidelne modliť, a zaumieň si modliť sa za ich telesné i duchovné potreby. Venuj osobitnú pozornosť tým, ktorí nechodia do kostola alebo majú naštrbený alebo vlažný vzťah s Bohom. Potom si všímaj, či ťa niekedy Boh nepozýva podeliť sa s nimi o vieru.
Buď pripravený aj na nečakané veci. Nie vždy je úplne jasné, kto je pripravený na duchovnú zmenu. Často sú to ľudia, ktorí prežívajú veľké zmeny, pre ktoré prehodnocujú to, čomu veria: smrť milovaného človeka, nová práca, rozvod, vážna choroba alebo finančné ťažkosti. Tieto okolnosti sa môžu stať „Božími navštíveniami“, chvíľami, keď sa v ich živote mimoriadnym spôsobom prejaví Božia láska. Pros Boha o vedenie pri spoznávaní potrieb týchto ľudí a aj pri ich napĺňaní.
John používa inú stratégiu. Svoju každodennú modlitbu začína prosbou: „Pane Ježišu, prosím ťa, pošli mi dnes niekoho, s kým sa môžem podeliť o tvoju lásku a tvoje slovo. Pomôž mi nepremárniť príležitosti, ktoré mi dáš.“ Ak chceme niekomu pomáhať priblížiť sa k Bohu, aj my musíme mať tento postoj pohotovosti a ochoty. John si je istý tým, že keby sme si čo i len všimli niekoho, kto potrebuje modlitbu, a pomodlili sa za neho, tak už tým by sme mu zmenili život.
Aj naša priateľka Alice vyskúšala túto taktiku. Po takejto modlitbe jej raz zišlo na um, že to možno sám Boh za ňou posiela jednu otravnú ženu. Táto žena (bolo vtipné, že sa volala Grace, čo v preklade znamená „milosť“) prichádzala za Alice každý deň, aby sa s ňou porozprávala. Alice najskôr prosila Boha o odpustenie za svoju netaktnosť voči nej a za to, že ju súdila. Potom prosila o silu počúvať Grace každý deň. Postupom času sa z týchto dvoch žien stali priateľky a teraz evanjelizujú spolu: pozývajú svojich kolegov na svätú omšu za uzdravenie, ktorá býva v Alicinej farnosti. Z „otravnej Milosti (Grace)“ sa stala „úžasná Milosť (Grace)“ vďaka tomu, že sa Alice za ňu pravidelne modlila.

Ježišov svätý súcit
Druhý krok evanjelizácie spočíva v starostlivosti o ľudí, za ktorých sa modlíš. Tento krok sa dá robiť najčastejšie. Spočíva v tom, že sa s ľuďmi, ktorí prežívajú nejakú núdzu, spriatelíš, budeš pri nich, budeš ich povzbudzovať, budeš pripravený slúžiť im, budeš ochotný sa s nimi rozprávať a zdieľať a budeš im robiť bežné skutky milosrdenstva a spravodlivosti. Práve v tejto atmosfére starostlivého vzťahu môžeme byť tými najjasnejšími svedkami láskavej Božej prítomnosti.
Pozvanie v Ježišovom mene napodobňovať svätý Boží súcit stojí v samom centre našej starostlivosti o ľudí. Ježiš chce, aby v nej pulzovala jeho láska. To, ako to máme robiť, nám ukazuje sám Ježiš i jeho učeníci. A tiež mnohí svätí, ktorí sa nestarali len o telesné ľudské potreby a stali sa tak účinnými a žiarivými nástrojmi Božej lásky.
Spomeň si, koľko ráz Ježiš prestal čosi robiť, pretože sa v ňom prebudil súcit, keď videl, že niekto potrebuje dotyk srdca. Spomeň si na naimskú vdovu, ktorej zomrel jediný syn a živiteľ (pozri Lk 7, 11 – 17), ženu trpiacu na krvotok (pozri Lk 8, 43 – 48) alebo Nikodéma, ktorý za Ježišom prišiel s pochybnosťami a otázkami (pozri Jn 3, 1 – 21). Boh chce, aby sme si aj my takto všímali potreby ľudí v našom okolí – najmä tých členov našich rodín, ktorí potrebujú zvláštnu starostlivosť.
Pamätaj na to, že tento svätý súcit nie je v prvom rade o tom, čo dávaš alebo čo robíš. Je o tom, kto si v Ježišovi. Len vytrvalý a živý vzťah s Bohom môže zmeniť tvoje skutky starostlivosti na skutky svätého súcitu. Svätosť je ako maják – pritiahne ľudí, ktorí sú okolo teba a ktorí potrebujú prijať Božiu radostnú zvesť.

Znamenie Božej prítomnosti
Nech už tento svätý súcit a starostlivosť v Ježišovom mene naberie v tvojom živote akúkoľvek formu, vedz, že Boh ťa prizve k spolupráci. Áno, aj ty sa môžeš stať znamením jeho pretrvávajúcej prítomnosti, jeho priateľstva a jeho odpustenia.
Spojenie tvojej viery a tvojho súcitného záujmu sa môže mnohorakým spôsobom stať silným svedectvom. Toto svedectvo a vzťah, ktorý máš s daným človekom, je základom pre ďalšie dva kroky evanjelizácie: podelenie sa s vierou a pozvanie ľudí do spoločenstva, ktoré vieru žije. Z priateľstva, prejavovaného skutkami súcitu a lásky, sa môže stať most dôvery, vďaka ktorému sa ľudia väčšmi otvoria a budú ochotnejšie počúvať o tom, ako ti Ježiš zmenil život. Možno vďaka tomu tiež hlbšie zatúžia stať sa členmi tvojho spoločenstva viery. V ďalšom článku ti ukážeme, ako sa môžeš podeliť so svojou vierou a pozvať ľudí zakúsiť to, čo máš ty.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt