číslo 5,  ročník 21, jún 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 


 

Hneď po Knihe proroka Jeremiáša nasleduje séria básní, ktoré oplakávajú zničenie Jeruzalema a chrámu. Predstavte si, že by nacisti úplne zničili Rím, Vatikán a všetky svätyne. A čo je ešte horšie, predstavte si, že by Eucharistia zmizla zo zemského povrchu. Takto sa Židia cítili, keď Jeremiáš skladal pohrebnú reč nad Jeruzalemom v Knihe Náreky. Hoci táto kniha neuvádza svojho autora, najranejšie židovské a kresťanské tradície pripisujú jej autorstvo Jeremiášovi. Je v nej to isté jemné srdce. Namiesto škodoradosti: „Nevravel som vám to?“ len plače so svojím ľudom, keď sa naplnili jeho proroctvá, ktorým ľud nevenoval pozornosť.
Tieto básne sú akrostichy. Každý verš sa začína nasledujúcim písmenom hebrejskej abecedy. Autor doslova plače od A po Z.
Nádej prichádza nielen po slzách, ale aj zo sĺz. Vidíme tu veľké židovské a kresťanské tajomstvo vykupiteľskej sily utrpenia. A vidíme, že nádej Judey pochádza z toho istého zdroja ako jej súd: od Boha. Šoa Judey nebola náhoda, ale bola to spravodlivosť toho istého Boha, ktorý je zdrojom milosrdenstva i nádeje. Nie Babylončania, ale Boh riadil zničenie Judey, takže Judea má nádej, lebo Boh, na rozdiel od Babylona, je tiež zdrojom obnovenia Judey. Tá istá nádej – jediná nádej – je dnes dostupná každému hriešnikovi, trpiacemu a zomierajúcemu. Božia sila riadi sily temnoty. Riešenie „problému zla“ spočíva v čakaní. Boh urobí dobro aj zo zla, ak sa na neho obrátime.

Z knihy Petra Kreefta Môžeš (s)poznať Bibliu

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt